Čo sa dohodlo na COP30 a čo si z toho odniesť (KOMENTÁR)

Minulý týždeň skončila jubilejná 30. konferencia zúčastnených strán (COP30) o zmene klímy. V brazílskom meste Belém, ktorý je pre svoju polohu považovaný za „bránu do Amazónie“, sa jej zúčastnilo približne 56 000 delegátov. Megalomanské podujatie tentoraz neprekonalo účastnícky rekord, ktorý drží predvlaňajší COP28 v Dubaji s 80 tisíc delegátmi.

Summit však bude zapamätateľný napríklad tým, že po prvýkrát v histórii naň neposlali USA oficiálnu delegáciu. Mnohí to vnímajú ako ďalší prejav Trumpovho „popieračstva“ zmeny klímy, čo je vzhľadom na jeho vyjadrenia k téme celkom pochopiteľné. Výsledok summitu mu však pridal bod k inému a celkom racionálnemu zdôvodneniu: načo sa účastniť úplne zbytočného podujatia.

Brazílski hostitelia boli po tom, čo v auguste stroskotala dohoda OSN o plastoch a tiež globálna daň z emisií lodnej dopravy, pod silným tlakom, aby dosiahli nejakú dohodu.

Bezvýsledné výsledky

Výsledky však boli podobné, ako predchádzajúci rok a ako drvivú väčšinu rokov predtým. Nepriniesli žiadnu vymáhateľnú dohodu na znižovaní emisií skleníkových plynov, pretože pre ňu nemá summit ani inštitucionálnu silu. Vyjednávači sa však opäť nedokázali dohodnúť ani na pláne prechodu od fosílnych palív. Konferencia síce prezentuje dohodu na strojnásobení financií na adaptáciu, ale jazyk toho rozhodnutia je veľmi mäkký („usilovať sa o“), takže ide skôr o politický cieľ, než tvrdý právny záväzok.

Foto: UNclimatechange, Flickr | (Foto: https://flic.kr/p/2rGyGit)

Kľúčový dokument Global Mutirao („globálna spoločná práca“) je plný fráz o tom, ako konferencia zmluvných strán uznáva, pripomína, zdôrazňuje, oceňuje, vyjadruje, víta a potvrdzuje. Rozhodla však iba o tom, že spustí iniciatívu, zvolá okrúhly stôl, či presadí, že bude hľadať niekoho, kto bude v budúcnosti financovať nejaké opatrenia.

Okrem neho bolo schválených aj viacero ďalších správ a dokumentov, napríklad Belémsky akčný plán pre rodovú rovnosť, ktorý okrem iného požaduje, aby sa summitov COP zúčastňovalo viac žien.

Na COP30 došlo k významnému rozkolu pri návrhu takzvaného plánu prechodu od fosílnych palív, ktorý síce nebol na formálnom programe, ale presadzovala ho koalícia viac ako 80 krajín pod vedením EÚ. Plán sa neobjavil v záverečnom dokumente po tom, čo narazil na silný odpor krajín vrátane Saudskej Arábie, ktorá viedla arabskú skupinu, a Ruska. Čína a India tiež patrili medzi krajiny, ktoré ho nepodporili, korešpondovala spravodajkyňa Attracta Mooney z Financial Times.

Summit tak nepriniesol opäť takmer nič, teda presne to, čo sa od neho dalo racionálne očakávať.

Foto: UNclimatechange, Flickr (https://flic.kr/p/2rGSMbk)

Projekty za miliardu

Celkové náklady na zorganizovanie COP30 nie sú vyčíslené. Vyžiadali si však aj rozsiahle investície do infraštruktúry, ktoré podľa jedného zdroja dosiahli až 1,2 miliardy eur.

Aj náklady OSN museli byť výdatné. Portál Climate Home News informoval o tom, že program OSN pre rozvoj (UNDP) udelil kontrakt v hodnote 835 000 dolárov spoločnosti Edelman, globálnemu gigantu v oblasti public relations.

Luxus nie je pre každého

Predovšetkým však summit predstavuje každoročne veľký nápor na životné prostredie. Desaťtisíce delegátov a „vedľajších“ členov výprav sa musia dopraviť, ubytovať, nakŕmiť. Niekoľko mesiacov pred akciou čelila vláda kritike, že mesto Belém nebude schopné kapacitne zvládnuť toľko delegátov. Výsledkom bolo, že sa trh prispôsobil, takže sa dalo prespať aj v hodinovom hoteli, ktorý štandardne ponúkal 20 dolárov za noc alebo 6 dolárov za hodinu, tentoraz za 570 dolárov na noc.

Komentátor The Telegraph Ben Marlow uvádza, že bežná cena za izbu v Beléme počas 11-dňovej konferencie sa pohybovala od 700 do 1 400 dolárov za noc. Klimatický úrad OSN bol natoľko znepokojený, že zvolal mimoriadne zasadnutie, aby diskutoval o obavách, že extrémne vysoké ceny by mohli zabrániť chudobnejším krajinám v účasti.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.