COP24: V klimatickej politike napredujeme pomaly

Katowice, ktoré sú zhodou okolností banským mestom a hlavným centrom hornosliezskej priemyselnej aglomerácie sú v týchto dňoch v centre svetovej pozornosti.

Koná sa tu totiž dvojtýždňová konferencia OSN zameraná na vytvorenie pravidiel financovania a plnenia záväzkov, ktoré vyplývajú z parížskej klimatickej dohody.

Cieľom tejto dohody z roku 2015 je pokus o udržanie rastu globálnej teploty pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Vo výsledku by sa mali krajiny znižovaním emisií skleníkových plynov snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia.

Už teraz je však jasné, že väčšina krajín nedodržiava svoje záväzky, ktoré si naplánovali splniť do roku 2030. Okrem USA a Európskej únie sú podľa správy OSN v ich plnení pozadu aj krajiny ako Argentína, Austrália, Kanada, Kórejská republika, Saudská Arábia a Južná Afrika.

Iba malá skupinka signatárov Parížskej dohody (16 zo 197) si stanovila národné akčné klimatické plány s takými ambíciami, aby dokázala splniť svoje sľúbené záväzky.

Patrí medzi ne Alžírsko, Kanada, Kostarika, Etiópia, Guatemala, Indonézia, Japonsko, Macedónsko, Malajzia, Čierna Hora, Nórsko, Papua-Nová Guinea, Peru, Samoa, Singapur a súostrovia Tonga. Nie je medzi nimi teda ani jeden z členských štátov Európskej únie.

Vo svetových médiách rezonujú predovšetkým výroky britského prírodovedca Davida Attenborougha, ktorý vystúpil na oficiálnom otvorení podujatia. Na konferencii, ktorá bude trvať do 14. decembra pôsobí v "ľudovom kresle" ako sprostredkovateľ medzi verejnosťou a politikmi.

Attenborough v pondelok vyhlásil, že klimatické zmeny predstavujú pre ľudstvo najväčšiu hrozbu za uplynulé tisícky rokov. Podľa neho by mohli viesť k pádu civilizácií a vyhynutiu "väčšiny prírodného sveta", informuje stanica BBC.

Najnovšia správa medzivládneho panelu OSN tvrdí, že je potrebné čo najrýchlejšie obmedziť emisie skleníkových plynov. V opačnom prípade môže byť podľa nej už v roku 2030 neskoro.

Obavy spôsobil najmä nárast skleníkových plynov v atmosfére. V roku 2017 sa ich množstvo zvýšilo o 2 %. To spôsobilo domnienky, že príčinou je rast globálnej ekonomiky a nedostatočné plnenie si záväzkov jednotlivých krajín v obmedzení vypúšťania týchto plynov. Išlo o prvý nárast po troch rokoch stagnácie.

Počas jednotlivých prejavov pri otváraní konferencie nebolo opomenuté ani odstúpenie prezidenta USA Donalda Trumpa z Parížskej dohody o klimatických zmenách.

José Ángel Gurría, generálny tajomník Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) správne poznamenal, že vzhľadom na to, aké právomoci majú v Amerike jednotlivé štáty a mestá, tento krok nemusí znamenať, že by Spojené štáty neplnili svoje záväzky.

„Problémom však je, že vystúpenie USA z dohody sa môže stať zámienkou pre ďalšie krajiny, aby nekonali,“ pripomenul Gurría.

Pri otváraní vystúpila aj akčná hviezda a politik Arnold Schwarzenegger. Delegátom konferencie OSN odkázal, že Spojené štáty nie sú len prezident Donald Trump. Podľa bývalého kalifornského guvernéra USA zostávajú súčasťou zmluvy, ktorá má veľkú podporu.

Kým niektorí účastníci považujú COP24 v Poľsku za príležitosť ukázať, že uhlie nemá budúcnosť, iní naopak využili summit na obranu uhoľného priemyslu.

Jedným z nich bol aj samotný prezident Poľska Andrzej Duda, ktorý na tlačovke na COP24 zdôraznil, že krajina nemá v pláne vzdať sa uhlia úplne. Označil ho strategickým fosílnym palivom, ktoré by bolo príliš ťažké nevyužívať.

V súčasnosti totiž vyše 80 percent elektriny spotrebovanej v Poľsku pochádza zo spaľovania uhlia. „Využívať vlastné prírodné zdroje – uhlie v prípade Poľska – a zakladať na nich svoju energetickú bezpečnosť nie je v rozpore s ochranou klímy a pokrokom v ochrane klímy,“ povedal Duda.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.