Čína chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060. Blafuje?

Čínsky prezident Xi Jinping vo svojom septembrovom prejave na zasadnutí OSN ohlásil veľkú vec. Čína sa vraj stane uhlíkovo neutrálnou krajinou do roku 2060. A bude sa usilovať dosiahnuť vrchol emisií CO2 pred rokom 2030. Zelení aktivisti aplaudujú mohutným potleskom, teda pokiaľ ide o ten prvý cieľ.

Jedná sa o seriózny záväzok čínskej vlády, ktorá si zrazu uvedomila doterajšiu “ľahostajnosť voči budúcnosti sveta”? Je to výsledok politického tlaku trojpísmenkovej organizácie a aj EÚ na mimoeurópske krajiny? Alebo šikovný geopolitický ťah čínskych komunistov?

S podobným záväzkom, akoby náhodou, prišlo aj Japonsko, či Kanada. Ani Bidenova zelená administratíva v USA nebude, po obnovení pristúpenia k Parížskemu dohovoru, dlho otáľať.

Zahŕňa toto predsavzatie Číny aj stopku financovania projektov fosílnej energie v iných krajinách sveta? A predovšetkým: je vôbec reálne, aby najväčší producent skleníkových plynov na svete dosiahol tento cieľ, ak ešte stále stavia nové uhoľné elektrárne a bude ešte minimálne ďalších desať rokov emisie zvyšovať?

Pilierom má byť slnko a jadro

“Bol by to ten najhrdinskejší čin v histórii ľudstva. Ak USA pristúpia na uhlíkovú neutralitu do roku 2050, bude to veľká vec. Ale nič v porovnaní s tým, ak to deklaruje Čína do roku 2060,” myslí si Varun Sivaram z Columbia Center on Global Energy Policy.

Napriek pochybnostiam o vážnosti deklarovaného cieľa čínska vláda už naznačuje aj cestu. Stratégia počíta s mohutnou výstavbou potrebnej energetickej infraštruktúry, ktorá vo svete nemá obdobu. Štúdia hovorí o zvýšení produkcie elektriny zo slnka o 587 % od roku 2025 do roku 2060. Solárna energia by mala byť zdrojom číslom jeden. Takmer päťnásobne má vzrásť produkcia atómových elektrární.

Graf č.1: Plánovaná zmena energetického mixu v Číne v rokoch 2025 - 2060

Pandémia koronavírusu a obmedzenie mobility obyvateľov viedlo v tomto roku k poklesu celosvetových emisií. No v Číne, kde už je ekonomická aktivita ako tak obnovená, dosahujú emisie takmer úroveň minulého roku.  

Konzultačná energetická spoločnosť Wood Mackenzie vypočítala, že na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2060 by Čína musela investovať viac než 5 biliónov dolárov do obnoviteľných zdrojov v energetike a nízkouhlíkových technológií v doprave a priemysle.

Odhaduje, že kapacity obnoviteľných zdrojov a uskladňovania energie sa musia zvýšiť 11-násobne. Jeden zo scenárov tiež predpokladá nárast ceny CO2 na 109 USD/tonu. Benzínové a naftové automobily na cestách by museli nahradiť elektromobily a vozidlá na vodíkový pohon.

Uhoľné elektrárne pribúdajú ešte rýchlejšie

Dosiahnutie cieľa však závisí aj od toho, čo Čína spraví s uhlím. To sa stále veselo ťaží a stavajú sa nové uhoľné elektrárne. Dokonca rýchlejším tempom ako v predchádzajúcich rokoch. Iba v tomto roku sa v Číne začalo s výstavbou o celkovej kapacite 17 GW. To je viac ako výkon odsúhlasených projektov za posledné dva roky dokopy.

Ekonomická návratnosť týchto zdrojov nebude oveľa kratšia ako ich technická životnosť. A stopka výroby elektriny z uhlia sa nechystá skôr ako v roku 2050.

Podľa Sivarama je vysoko nepravdepodobné, že ak uhlie bude ešte v roku 2050 tvoriť významnú časť energetického mixu, aby v priebehu 10 rokov nastala prudká transformácia. Myslí si, že neexistuje cesta, ako postaviť všetky plánované uhoľné elektrárne a zároveň dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.