USA už oficiálne vystupujú z Parížskeho dohovoru o klíme

Spojené štáty americké začiatkom novembra už aj oficiálne začali proces odstúpenia z Parížskeho dohovoru o klíme, ktorý bude trvať presne rok. Prezident Donald Trump už dlhšie avizoval tento krok, ktorý má odbremeniť americkú ekonomiku od hroziacich prílišných nákladov na súvisiace opatrenia.  

Minister zahraničných vecí Mike Pompeo zopakoval postoj americkej vlády, že zotrvávanie v tejto dohode by uvaľovalo neférovú ekonomickú záťaž na podnikateľov, zamestnancov, aj daňových poplatníkov v USA.

Rozhodnutie vyvoláva búrku nevôle najmä v organizáciách venujúcich sa téme klimatických zmien. Prezidentka Earth Day Network Kathleen Rogersová si myslí, že toto rozhodnutie znamená odmietnutie krátko aj dlhodobých prínosov pre Američanov a svet.

Vláda vraj ochraňuje status quo odvetvia fosílnych palív, ignorujúc pritom obrovský ekonomický potenciál “zelenej” ekonomiky aj pri tvorbe pracovných miest. “Týmto rozhodnutím sa súčasná americká administratíva dostáva na nesprávnu stranu histórie,” myslí si K. Rogersová.

Dopyt po energii stále rastie a pokrývajú ho najmä fosílne palivá

Splnenie Parížskej dohody jej signatármi pritom vôbec nie je jednoduchý zámer. Upozorňuje na to napríklad aj nedávna správa spoločnosti Capgemini o stave energetiky vo svete. Celosvetový dopyt po energii vzrástol vlani medziročne o 2,3 %. Pri zachovaní tejto trajektórie sa nenaplnia medzinárodné ani národné klimatické ciele, vrátane Parížskej dohody.

Správa okrem iného uvádza, že emisie skleníkových plynov, vyprodukované vlani na celom svete, sa zvýšili o 2 % oproti roku 2017. To je ešte vyšší nárast ako rok predtým (+ 1,6 %). Tri štvrtiny z tohto zvýšenia možno podľa analytikov pripísať na vrub spotreby ropy, plynu a uhlia. Tieto zdroje predstavujú základ celosvetového energetického mixu. Napriek deklaráciam a stále ambicióznejším cieľom sa na globálnej úrovni vlani zvýšila spotreba uhlia o 4 %, za čo môžu najmä India, Čína a USA.

USA – iniciátor a prvý odpadlík od klimatických dohôd

Parížsku dohodu z roku 2015 podpísali prakticky všetky krajiny sveta a USA budú zatiaľ prvou, ktorá od nej odstúpi. Zmluva z Paríža však nie je prvým záväzkom, z ktorého Spojené štáty v tejto oblasti nakoniec vycúvali. Podobný scenár sa odohral pri Kyótskom protokole z roku 1997. USA zohrávali hlavnú úlohu pri iniciovaní tejto klimatickej dohody, aby vzápätí deklarovali, že povinnosti z nej vyplývajúce si nebudú plniť.

“To je jedna z irónii tohto všetkého,” cituje NPR bývalého člena americkej administratívy zodpovedného za prípravu Parížskej dohody. Pri rokovaniach o zmluve tlačili USA na väčšiu transparentnosť a zodpovednosť, aby signatárske krajiny naozaj realizovali svoje sľuby.

30-tisíc USD na rodinu za rok

Parížska zmluva by okrem iného v podstate zabila americký uhoľný priemysel, z ktorého v súčasnosti pochádza tretina vyrobenej elektrickej energie. “Cesta ku znižovaniu skleníkových plynov nevedie cez medzinárodnú dohodu založenú na dobrom pocite, s nesplniteľnými sľubmi a prerozdeľovacími politikami,” upozorňoval už v roku 2017 americký Heritage Foundation.

USA by sa zaviazali znížiť uhlíkové emisie o takmer 30 % oproti roku 2005. Zatiaľ čo väčšina najväčších znečisťovateľov bude pokračovať vo vypúšťaní. Aj preto časť podporovateľov Parížskej dohody pripúšťa, že prínosy z nej budú iba symbolické.

Heritage Foundation odhaduje, že zmluva by Američanov v najbližšej dekáde vyšla na dodatočných 30-tisíc dolárov ročne, ktoré by priemerná štvorčlenná rodina zaplatila na vyššom účte za energie. Okrem toho by ekonomika prišla o 400-tisíc zaniknutých pracovných miest, z toho 200-tisíc vo výrobe. Nick Loris prirovnáva Parížsku dohodu ku globálnej dani pre výrobný sektor v USA vo výške 2,5 bilióna dolárov. “Tieto náklady ani zďaleka nie sú symbolické.”

“Sme zvedaví, či tie tisícky univerzitných profesorov, environmentálnych aktivistov, klimatológov a štátnych úradníkov by bolo rovnako nadšených, keby sa takéto zrušenie týkalo ich pracovných miest.”

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.