Znížime spotrebu energií v cieľoch Fit for 55? Je to nereálne, konštatujú analytici

Inštitút environmentálnej politiky (IEP), analytický útvar ministerstva životného prostredia, pripravil analýzu opatrení vyplývajúcich z balíka Fit for 55, ktorý vlani prestavila Európska komisia. Opatrenia majú zvyšovať energetickú efektívnosť a podiel obnoviteľných zdrojov energie, znižovať spotrebu palív a tým zvýšiť energetickú bezpečnosť európskych krajín. Nezahŕňajú vplyv ďalších opatrení EÚ v dôsledku rusko-ukrajinského konfliktu ani vplyv vývoja cien na trhoch.

Analytici IEP a ďalších štátnych orgánov namodelovali opatrenia a predstavili výsledky. Celková spotreba energie na Slovensku by mala stále rásť, ale pomalšie. Výrazne by mal klesnúť import energií do roku 2030, a to až o 18 %.

Štúdia predpokladá, že spolu s obnoviteľnými zdrojmi by Slovensko mohlo dosiahnuť takmer 90 % bezemisnej výroby elektrickej energie a elektrina z fosílnych palív by mala tvoriť v roku 2030 10 až 12 %, čo je polovica podielu v roku 2020. Slovensko by po zapojení tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce mohlo exportovať viac ako 10 % vyrobenej elektrickej energie.

V článku sa dozviete:

• koho sa zavedenie systému emisných kvót na budovy dotkne najviac,
• o koľko môžu stúpnuť náklady na vykurovanie nezateplených rodinných domov vykurujúcich uhlím,
• ktoré domácnosti zmenami ETS nebudú zasiahnuté,
• aký objem finančných prostriedkov môže SR žiadať zo Sociálno-klimatického fondu a prečo táto suma nemusí stačiť na pokrytie dopadov opatrení,
• čo je podľa štúdie najekonomickejší spôsob náhrady uhlia v domácnostiach,
• aký dôsledok môže mať výstavba fabrík na batérie na spotrebu energií v priemysle,
• či považujú analytici cieľ znižovanie celkovej energetickej spotreby za reálny,
• aké sú odhadované náklady na zníženie emisií o 55 % do roku 2030.

Najväčší dopad na nezateplené domy s uhlím

Rozšírenie systému obchodovania s emisnými kvótami má výrazne znížiť produkciu skleníkových plynov v sektore dopravy a domácností. Emisie domácností by do roku 2030 mali klesnúť o 480 ktCO2e ročne, čo je takmer na úrovni produkcie emisií v uhoľnej elektrárni Vojany.

V doprave je predpoklad zníženia o 1,3 MtCO2e, čo predstavuje vyše 2,5 % všetkých slovenských emisií v súčasnosti. Rozšírenie ETS o sektor budov bude mať najväčší dopad na objekty vykurované čiernym uhlím, kde IEP predpokladá nárast cien o 63 %. Pre domácnosti v nezateplených rodinných domoch to môže znamenať nárast výdavkov o 300 až 500 eur za rok podľa paliva. 

Pre bytové domy používajúce zemný plyn by malo ísť o zvýšenie o menej ako 100 eur za rok. Približne polovica domácností v bytových domoch už dnes spadá pod EU ETS rast cien v dôsledku emisných kvót sa ich týkať nemá.

Najekonomickejší prechod z uhlia na drevo

Na tlmenie dopadu opatrení EK zriaďuje Sociálno-klimatický fond, z ktorého môže SR žiadať o 1,7 mld. eur. Členská krajina musí kofinancovať minimálne polovicu odhadovaných nákladov. Podľa analytikov však objem zdrojov nie je dostatočný a schéma môže byť spojená s implementačnými rizikami podobne ako EŠIF.

“Ekonomicky najefektívnejšie bude pre domácnosti, ktoré dnes vykurujú neobnovené domy uhlím, zatepliť ich a prejsť na vykurovanie drevom. V prípade zateplenia si vedia významne znížiť náklady aj domácnosti, ktoré kúria plynom,” uvádza analýza.

Nie všetky domácnosti si môžu dovoliť investovať do zvyšovania energetickej účinnosti, preto podľa IEP bude dôležité venovať špeciálnu pozornosť energeticky chudobným domácnostiam.  

Fabriky na batérie výrazne zvýšia spotrebu energií

Elektrifikácia cestnej dopravy a preferovanie elektrických na úkor tradičných spaľovacích vozidiel sa má prejaviť na strate zhruba 1,6 % priamych pracovných miest vo výrobe automobilov.  

Záujem výrobcov batériových článkov o Slovensko má byť podľa autorov štúdie pozitívnym aj negatívnym rizikom. Z dlhodobého hľadiska sa posilní udržateľnosť a konkurencieschopnosť automobilového priemyslu. Výroba batériových článkov je ale mimoriadne energeticky náročná.

“Bežná gigafabrika môže požadovať inštalovaný výkon aj 200 až 400 MW, čo môže zabrániť aj príchodu ďalších významných investorov, keďže ich energetické potreby by mohli spôsobiť preťaženie prenosovej sústavy. Umiestnenie investícií môže reálne ohroziť plnenie cieľa energetickej efektívnosti v priemysle, keďže dôjde k výraznému nárastu energetickej spotreby.”

Cieľ znižovania spotreby nereálny

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.