Cieľ Fit for 55 pri znižovaní spotreby energií nie je reálny, konštatujú Budajovi analytici

Inštitút environmentálnej politiky (IEP), analytický útvar ministerstva životného prostredia, pripravil analýzu opatrení vyplývajúcich z balíka Fit for 55, ktorý vlani prestavila Európska komisia. Opatrenia majú zvyšovať energetickú efektívnosť a podiel obnoviteľných zdrojov energie, znižovať spotrebu palív a tým zvýšiť energetickú bezpečnosť európskych krajín. Nezahŕňajú vplyv ďalších opatrení EÚ v dôsledku rusko-ukrajinského konfliktu ani vplyv vývoja cien na trhoch.

Analytici IEP a ďalších štátnych orgánov namodelovali opatrenia a predstavili výsledky. Celková spotreba energie na Slovensku by mala stále rásť, ale pomalšie. Výrazne by mal klesnúť import energií do roku 2030, a to až o 18 %.

Štúdia predpokladá, že spolu s obnoviteľnými zdrojmi by Slovensko mohlo dosiahnuť takmer 90 % bezemisnej výroby elektrickej energie a elektrina z fosílnych palív by mala tvoriť v roku 2030 10 až 12 %, čo je polovica podielu v roku 2020. Slovensko by po zapojení tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce mohlo exportovať viac ako 10 % vyrobenej elektrickej energie.

V článku sa dozviete:

• koho sa zavedenie systému emisných kvót na budovy dotkne najviac,
• o koľko môžu stúpnuť náklady na vykurovanie nezateplených rodinných domov vykurujúcich uhlím,
• ktoré domácnosti zmenami ETS nebudú zasiahnuté,
• aký objem finančných prostriedkov môže SR žiadať zo Sociálno-klimatického fondu a prečo táto suma nemusí stačiť na pokrytie dopadov opatrení,
• čo je podľa štúdie najekonomickejší spôsob náhrady uhlia v domácnostiach,
• aký dôsledok môže mať výstavba fabrík na batérie na spotrebu energií v priemysle,
• či považujú analytici cieľ znižovanie celkovej energetickej spotreby za reálny,
• aké sú odhadované náklady na zníženie emisií o 55 % do roku 2030.

Najväčší dopad na nezateplené domy s uhlím

Rozšírenie systému obchodovania s emisnými kvótami má výrazne znížiť produkciu skleníkových plynov v sektore dopravy a domácností. Emisie domácností by do roku 2030 mali klesnúť o 480 ktCO2e ročne, čo je takmer na úrovni produkcie emisií v uhoľnej elektrárni Vojany.

V doprave je predpoklad zníženia o 1,3 MtCO2e, čo predstavuje vyše 2,5 % všetkých slovenských emisií v súčasnosti. Rozšírenie ETS o sektor budov bude mať najväčší dopad na objekty vykurované čiernym uhlím, kde IEP predpokladá nárast cien o 63 %. Pre domácnosti v nezateplených rodinných domoch to môže znamenať nárast výdavkov o 300 až 500 eur za rok podľa paliva. 

Pre bytové domy používajúce zemný plyn by malo ísť o zvýšenie o menej ako 100 eur za rok. Približne polovica domácností v bytových domoch už dnes spadá pod EU ETS rast cien v dôsledku emisných kvót sa ich týkať nemá.

Najekonomickejší prechod z uhlia na drevo

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.