Sľubovali nižšie ceny energií. Výsledok je presne opačný

Jedným z argumentov pre masívny rozvoj obnoviteľných zdrojov energie je, že všetci budú mať prístup k čistej a lacnej energii. Vzniknú nové pracovné miesta, nastane oživenie ekonomiky a ozelenenie života. To všetko vraj pri súčasnom znižovaní účtov za energie, pričom ľudia budú môcť ušetrené peniaze použiť na iné potreby.

Zrýchľujúci sa prechod k obnoviteľným zdrojom a nahrádzanie fosílnych palív veternou, či slnečnou energiou však ukazujú inú realitu. Ceny energií a zdrojov stúpajú. A inflačná špirála sa môže točiť ešte rýchlejšie a dlhšie.

V článku sa dozviete:

• čo si o prechode na zelenú energetiku myslí analytik Nomura bank,
• čo o uhlíkovej neutralite a inflácii hovoria predstavitelia centrálnych bánk,
• prečo môže byť pre centrálne banky náročné dosiahnuť 2 % mieru spotrebiteľskej inflácie,
• kedy môžu náklady na zelenú transformáciu začať rásť exponenciálne,
• ako zvýšené úrokové sadzby ovplyvňujú rozvoj obnoviteľných zdrojov energie.

„Prechod na zelenú energiu bude drahý. A v prípade, že výber daní nebude držať tempo s rastúcimi výdavkami štátu, bude to mať dopad na rozpočtovú expanziu, ktorá môže ešte zvýšiť dopyt a teda aj infláciu,“ uvádza George Buckley, hlavný ekonóm britskej pobočky banky Nomura.

Hoci investície podporujú inovácie a zvyšujú produktivitu, čo znižuje tlak na ceny, zároveň podľa neho zvyšujú nápor na obmedzené množstvo vzácnych minerálov. Tie sú kľúčovými surovinami pri výrobe solárnych panelov, veterných turbín, elektromobilov, či batérií.

Sľubujú pokles cien energií

Politici, centrálni bankári aj “zelení” investori pritom volajú po čo najrýchlejšom odchode od fosílnych palív a sľubujú, že transformácia sa zaobíde bez zvýšenej inflácie a výsledkom bude lacná zelená energia.

“Uhlíková neutralita je dezinflačná,“ uviedol minulý rok bývalý guvernér Bank of England Mark Carney. Nedávno však už prehlásil, že hoci ceny zrejme porastú približne ďalšiu dekádu, prechod na zelenú energiu nakoniec pomôže udržať infláciu na stabilnej a nízkej úrovni.

„Zelená energia je lacnejšia. Je lacnejšia dnes, bude lacnejšia aj zajtra a menej volatilná než dnešný systém,“ uviedol bankár v rozhovore pre denník The Telegraph.

Aj prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagarde sa snaží presviedčať verejnosť, že OZE povedú ku znižovaniu inflácie. Za jej príčinu považuje pritom aj extrémne prejavy počasia, ktoré majú poškodzovať infraštruktúru a narušovať dodávateľské reťazce.

“To môže zvyšovať ceny kľúčových produktov a tým podporovať infláciu a tým ťažšie môžeme udržať stabilné ceny. Naproti tomu, zvýšené úsilie pri preorientovní energetických zdrojov na ekonomickejšie obnoviteľné zdroje by malo nakoniec infláciu spomaliť,“ myslí si Ch. Lagarde.

Zvýšená inflácia tu môže byť dekády

Ekonóm z Nomura Bank nesúhlasí. „Tlačenie na pílu“ podľa neho spôsobí, že pre centrálne banky bude náročné dosiahnuť deklarovaný cieľ udržania miery spotrebiteľskej inflácie do 2 % ročne. Rastúce poplatky na účtoch spotrebiteľov a väčšie investície do zelených zdrojov majú pôsobiť na rast cien v nasledujúcich dekádach.

Riziko podľa analytikov vyplýva aj z rastúceho počtu krajín, ktoré chcú takúto zelenú transformáciu realizovať. Môže to spôsobiť ponukový šok, kedy jednoducho nebude dostatok surovín za prijateľné ceny.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.