Schválili ceny elektriny, plynu a tepla. Vysvetľujeme energopomoc na rok 2026

Dlho očakávaná energopomoc je na svete. Vláda dnes (3. 12. 2025) na návrh ministerstva hospodárstva prijala nariadenia, ktorými „zastropovala“ ceny energií pre časť domácností a ďalších vybraných „zraniteľných“ odberateľov na rok 2026.

Vláda svojimi krokmi podobne ako v troch predošlých rokoch „prebíja“ niektoré cenové rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Dodávatelia tak budú musieť voči domácnostiam uplatňovať ceny vyplývajúce z rozhodnutí vlády, nie ceny priznané regulátorom. Rozdiel zatiahne najmä štátny rozpočet.

Oproti doterajšiemu stavu sa mení viacero zásadných vecí. Vláda nastavila „príjmové hranice,“ podľa ktorých sa bude určovať nárok na energopomoc. Zlacnené energie už nedostanú všetky domácnosti.

Situácia sa však v prípade plynu, tepla a elektriny výrazne líši. V prípade elektrickej energie čaká cenový nárast každého, ale kartami ešte môže zamiešať ÚRSO nastavením distribučných poplatkov. Pozreli sme sa, koľko budú domácnosti platiť za energie a ako sa ich účty zmenia oproti roku 2025.

V článku sa dozviete:

1. ako vláda nastavila energopomoc,
2. ktoré domácnosti získajú energopomoc,
3. aké budú ceny plynu v roku 2026,
4. aké budú ceny elektriny v roku 2026,
5. aké budú ceny tepla v roku 2026,
6. koľko bude energopomoc stáť štátny rozpočet,
7. ktoré domácnosti zostali mimo.

1. Ako vláda nastavila energopomoc

Právnym základom pre nové zásahy vlády do cien energií sa stal zákon o adresnej energopomoci schválený vládou ešte v septembri a poslancami NR SR 1. októbra 2025. Zákon však určil iba základný rámec a nie sú v ňom obsiahnuté žiadne konkrétne čísla.

Všetky podstatné parametre až teraz prinieslo nadväzujúce vládne nariadenie. Spolu s ním vláda prijala aj nariadenie týkajúce sa cien energií a tiež tzv. všeobecný hospodársky záujem (VHZ).

Zohľadňuje sa trvalý pobyt

Nový pojem „energetická domácnosť“ ukotvený v zákone sa podľa dnes prijatého nariadenia bude zakladať na tom, že osoby tvoriace domácnosť musia mať na danej adrese nahlásený trvalý pobyt.

V prípade bytových domov nariadenie pri určovaní členov „energetickej domácnosti“ tiež predpokladá, že:

• osoba, ktorá nemá v registri fyzických osôb evidované číslo bytu, má trvalý pobyt v byte, ktorý na rovnakej adrese vlastní, a ak taký byt nie je, v byte, ktorý na rovnakej adrese vlastní jej blízka osoba,
• maloletý, ktorý nemá v registri fyzických osôb evidované číslo bytu a jeho trvalý pobyt nie je určený podľa predošlého bodu, má trvalý pobyt v byte, v ktorom má na rovnakej adrese v registri fyzických osôb evidovaný trvalý pobyt jeho zákonný zástupca, a ak taký byt nie je, jeho opatrovník ustanovený súdom,
• ak majú viaceré osoby trvalý pobyt na rovnakej adrese, žiadna z nich nemá v registri fyzických osôb evidované číslo bytu a ich číslo bytu nie je určené podľa písmena a) alebo b), sú členmi energetickej domácnosti z pohľadu podmienky pobytu na základe ich príbuzenských vzťahov

Odberné miesto sa následne priraďuje k energetickej domácnosti na základe zhody adresy odberného miesta a adresy trvalého pobytu člena energetickej domácnosti.

2. Ktoré domácnosti získajú energopomoc

Kľúčovými parametrami na posudozvanie nároku na energopomoc sú dva nové pojmy ukotvené ešte v októbrovom zákone, a to najmä „bonita energetickej domácnosti.“

Pri výpočte príjmu na stanovenie bonity energetickej domácnosti sa použijú hodnoty, ktoré sú evidované ako príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania, príjem z inej samostatne zárobkovej činnosti a tiež dôchodky, vrátane starobných, invalidných, výsluhových či sirotských. Nezohľadňuje sa nemocenské (vrátane materskej), príjmy z 2. piliera, 13. dôchodok, účelové dávky z úradu práce, ako ani úrazové, garančné poistenie či poistenie v nezamestnanosti. Mimo kalkulácie sú tiež príjmy z prenájmov.

Dáta o príjmoch ministerstvo na základe špeciálneho zákona prijatého už na jar, zbiera zo Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní či Finančného riaditeľstva.

Rozhoduje príjem

O nároku na energopomoc bude rozhodovať, zjednodušene povedané, zistený príjem vydelený veľkosťou domácnosti. Bonita a koeficient veľkosti energetickej domácnosti sa pritom vypočítajú spôsobom, ktorý rezort hospodárstva zaviedol v prílohe č. 1 nariadenia.

Pri „veľkosti“ energetickej domácnosti sa zohľadňuje počet a vek osôb. Prvý člen domácnosti (nad 14 rokov) vstupuje do výpočtu ako „1“ a každý ďalší ako hodnota „0,7.“ Pre deti do 14 rokov platí hodnota 0,5.

Príklad: Domácnosť tvorená matkou (1), otcom (0,7) a dvomi deťmi do 14 rokov (0,5 + 0,5) bude mať „veľkosť“ 2,7, hoci ju tvoria štyri osoby. Na druhej strane jednoosobová domácnosť dospelého človeka bude mať „veľkosť“ 1.

Samotná bonita energetickej domácnosti sa potom počíta komplexným vzorcom, do ktorého vstupujú všetky vyššie spomínané príjmy, a to za všetkých členov domácnosti. Kľúčové je, že nariadením sa hraničná hodnota bonity energetickej domácnosti ustanovuje na 1 930 eur na kalendárny mesiac, pričom do úvahy je v prípade miezd braný hrubý príjem. Rozhodujúcim obdobím je 12 mesiacov od júla 2024 do júna 2025.

V praxi to znamená, že rodina s dvomi zarábajúcimi rodičmi a dvomi deťmi do 14 rokov spadá pod energopomoc, ak majú rodičia dokopy hrubý mesačný príjem spoločne do 5 211 eur v hrubom. Jednoosobová domácnosť má nárok na energopomoc, ak je hrubý mesačný príjem jej jediného člena do 1 930 eur.

„Domácnosti, ktorých bonita je pod touto hranicou spĺňajú túto podmienku na adresnú energopomoc,“ vysvetľuje ministerstvo hospodárstva.

Okrem samotných domácností (bytov a domov) sa nariadením do rozsahu energopomoci zahrnuli aj odberné miesta na inej adrese, ak je ako odberateľ evidovaný člen energetickej domácnosti a zároveň k takému odbernému miestu nie je priradená iná energetická domácnosť. Typickým príkladom môžu byť záhrady, či garáže.

Ako štát energopomoc pomoc poskytne

V prípade plynu a elektriny zostane pre domácnosti pomoc tak ako doposiaľ prakticky „neviditeľná.“ Pocítia ju v tej forme, že na účtoch uvidia zastropované ceny plynu a elektriny. Ako vysvetľujeme ďalej v článku, ide o ceny určené vládnym nariadením.

„Dodávateľ elektriny a plynu bude povinný uplatňovať ceny za dodávku elektriny a plynu v nižšej hodnote ako podľa príslušných rozhodnutí ÚRSO. Takáto znížená cena dodávky elektriny a plynu sa uplatňuje pre energetické domácnosti, ktorým sa poskytuje adresná energopomoc bez toho, aby mali vykonať akýkoľvek úkon voči svojmu dodávateľovi elektriny a plynu,“ uviedol rezort hospodárstva v dôvodovej správe.

V prípade tepla sa systém vracia k tomu, že sa budú uplatňovať ceny dané regulátorom, teda ceny z cenových rozhodnutí ÚRSO. Energopomoc bude štát doručovať novou formou, a to cez energopoukážky pre tých, ktorým cena tepla výrazne stúpne.

„Adresná pomoc vo forme energopoukážky sa poskytuje prostredníctvom poukazu poštového platobného styku, ktorý sa doručuje v januári a v júli príslušného kalendárneho roka, vždy v polovici hodnoty energopoukážky,“ píše sa v nariadení s tým, že pomoc sa bude vyplácať v hotovosti.

Ak bude vypočítaná hodnota energopoukážky nižšia než desať eur, štát podporu nevyplatí, hodnota energopoukážky bude nula.

3. Aké budú ceny plynu v roku 2026

Z technického hľadiska najjednoduchšie, hoci z hľadiska nákladov štátu najdrahšie, je nastavená energopomoc s cenami zemného plynu.

V prípade plynu počnúc rokom 2023 systém funguje tak, že jednotlivé vlády vydávajú nariadenia, ktorými „prebíjajú“ cenové rozhodnutia ÚRSO. Umožňuje im to inštitút krízovej regulácie zavedený koncom roka 2022.

V praxi to znamená, že hoci ÚRSO naďalej stanovuje regulované ceny plynu, tieto sa voči domácnostiam reálne neuplatňujú. Dodávatelia im môžu účtovať iba „zastropované“ ceny určené vládou. Rozdiel medzi tým, čo dodávateľom priznal ÚRSO a zastropovanou cenou kompenzuje štátny rozpočet.

Takto bude energopomoc pokračovať aj v budúcom roku. Domácnosti neuvidia na účtoch vyššie ceny plynu, ktoré na rok 2026 dodávateľom odobril ÚRSO, ale vládou dané ceny, ktoré zostávajú na úrovni roka 2025. Tie sú definované tak, že nesmú prevyšovať cenovú úroveň z roku 2022 o viac ako 15 %.

Čo hovoria čísla? Napríklad štátny SPP, najväčší dodávateľ plynu, dostal od regulátora cenové rozhodnutie, ktoré nastavuje sadzby za odobratý plyn pre domácnosti od 0,0426 €/kWh po 0,0585 €/kWh. Základom tejto ceny je komodita, ktorej cena vzišla z deväťmesačného referenčného obdobia na úrovni 37,22 €/kWh (0,0372 €/kWh). Okrem toho je súčasťou rozhodnutia naďalej aj fixná zložka v sume 1,50 eur mesačne na odberné miesto.

Vládne nariadenie však teraz určilo, že voči domácnostiam budú môcť uplatňovať iba „kompenzované ceny,“ teda ceny, ktoré zadotuje štátny rozpočet.

Mesačná platba za odberné miesto zostáva vo výške 1,50 eur. Na druhej strane maximálna výška sadzby za odobratý plyn sa nariadením určuje na rovnakú úroveň ako v roku 2025. Replikuje sa teda postup z predošlých rokov, pričom cena zostáva navýšená oproti roku 2022 o 15 %.

K tejto cene však dodávateľ plynu ešte pripočíta niekoľko položiek. Ide hlavne o poplatok za distribúciu, a to vo výške, ktorú už koncom novembra stanovil ÚRSO. Priráta sa tiež cena za prepravu, kde ešte regulátor nerozhodol, ale očakáva sa výrazný nárast. Finálna cena tak bude napriek zastropovaniu komodity vyššia. O koľko, to ukáže cenové rozhodnutie, ktoré ÚRSO vydá prepravcovi plynu eustream. Preprava je však relatívne najmenšou položkou obsiahnutou v koncovej cene plynu.

4. Aké budú ceny elektriny v roku 2026

V prípade elektriny je situácia oproti plynu zamotanejšia. Pointou je, že elektrina zdražie plošne všetkým domácnostiam – tým spadajúcim pod energopomoc menej a domácnostiam mimo energopomoci viac. Zmeniť to ešte môže zníženie ostatných regulovaných položiek, napríklad distribučných poplatkov, o ktorých by mal v najbližších dňoch rozhodnúť ÚRSO.

ÚRSO s účinnosťou od 27. novembra novelizoval cenovú vyhlášku, ktorá ráta s cenou silovej elektriny, komodity na úrovni 103,94 eur/MWh namiesto doterajších 61 eur/MWh, čo znamená nárast zhruba o 70 %. Táto cena sa bude uplatňovať pre domácnosti nespadajúce pod energopomoc.

Domácnosti pokryté energopomocou čaká od Nového roka cena komodity 72,70 eur/MWh. Oproti aktuálnej cene 61 eur/MWh je to zhruba o 19 % viac. Na druhej strane ministerstvo avizuje, že ÚRSO v najbližších dňoch zverejní cenové rozhodnutia týkajúce sa distribúcie a prenosu elektriny, ktorými bude tento nárast kompenzovaný.

Vládny zásah bude v praxi vyzerať tak, že cena stanovená regulátorom, teda 103,94 eur/MWh, bude znížená o 31,24 eur/MWh. Výsledkom teda bude cena 72,70 eur/MWh. Mesačná platba za odberné miesto zostáva v sume 1,50 eura bez dane z pridanej hodnoty na mesiac za odberné miesto.

„Maximálna cena za dodávku elektriny v eurách na megawatthodinu v každej sadzbe a v každom pásme, vrátane viacpásmových produktov s dynamickou cenou podliehajúcou cenovej regulácii, sa upraví tak, že cena určená rozhodnutím ÚRSO na rok 2026 sa v každej sadzbe a v každom pásme zníži o 31,24 eur na megawatthodinu bez dane z pridanej hodnoty,“ uviedlo ministerstvo.

Rezort vysvetľuje, že tento rozdiel určili na základe rozdielu referenčnej ceny elektriny v rámci určenia maximálnej ceny dodávky elektriny pre domácnosti podľa cenovej vyhlášky ÚRSO, ktorá na rok 2026 ustanovila elektrinu v hodnote 103,94 eur/MWh a cenou elektriny 72,70 eur/MWh, ktorú dodajú Slovenské elektrárne pri plnení povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme.

Kľúčom pre „zlacnenie“ elektriny bude podobne ako v predošlých rokoch všeobecný hospodársky záujem (VHZ). Jeden teraz vláda prijala, dva ďalšie by mali nasledovať. Pointou je, že Slovenské elektrárne musia poskytnúť pre potreby dodávok domácnostiam elektrinu v objeme 5,5 TWh za cenu 72,70 eur/MWh. Ide o cenu, s ktorou ráta dodatok k memorandu z roku 2022 a ktorú ÚRSO zahrnul aj do svojej novej vyhlášky.

Na rozdiel od plynu v prípade plynu už ministerstvo nehovorí o zachovaní cien na súčasnej úrovni, ale o ich znížení oproti scenáru, keby vláda do cenotvorby nevstúpila. „VHZ umožní zachovanie komoditnej (silovej) zložky regulovanej ceny pre rok 2026 pre odberateľov elektriny v segmente oprávnených energetických domácností na úrovni nižšej ako v prípade scenára bez opatrenia a uplatňuje sa rovnako na všetky oprávnené energetické domácnosti,“ píše sa vo VHZ.

„Relevantným produktom na posúdenie cenovej úrovne pre tieto domácnosti je trhová cena baseload 4 produkt Cal 26 vo výške 103,94 eur/MWh, keďže dodávatelia nakupujú elektrinu pre domácnosti na forwardovom trhu Y-1 (rok predchádzajúci roku dodávky), ktorá je o cca 43 % vyššia ako cena 72,70 eur/MWh v zmysle tohto rozhodnutia,“ vysvetlilo ministerstvo.

Nárok na „zvýhodnenú“ komoditu s cenovkou 72,70 eur/MWh budú mať okrem vybraných domácností (spadajúcich pod energopomoc podľa vzorca) tiež ďalší vybraní „zraniteľní“ odberatelia, a to zariadenia sociálnych služieb, zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, bytové domy s nájomnými bytmi vo vlastníctve obce alebo VÚC, ktoré sú určené na sociálne bývanie, bytové domy s nájomnými bytmi v rámci štátom podporovaného nájomného bývania, ako aj vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zastúpení správcom domu.

V mechanizme zároveň nastali dve zmeny. Prvou je, že schéma upúšťa od dodávok elektriny plošne pre všetky domácnosti a podľa ministerstva „zavádza prvok adresnosti.“ Ide zúženie energopomoci v zmysle nárokov, ktoré sme rozobrali vyššie v článku.

Druhá zmena sa týka toho, ako sa elektrina k domácnostiam dostane. Kým v rokoch 2023 a 2024 prúdila k jednotlivým dodávateľom cez „agenta“, ktorým bola štátna spoločnosť SPP, v roku 2025 boli už v priamom vzťahu dodávatelia a Slovenské elektrárne. Toto má zostať zachované aj v roku 2026, pričom dodávatelia sa majú elektrárňam podobne ako vlani „hlásiť“ o zvýhodnené dodávky.

Novinkou je, že osobitný VHZ vláda vydá aj pre organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, spoločnosť OKTE, a to v súvislosti „so zabezpečením určitých finančných, technických a administratívnych aspektov schémy.“ OKTE má pritom napríklad určiť predpokladaný objem koncovej spotreby elektriny pre jednotlivých oprávnených dodávateľov elektriny.

5. Aké budú ceny tepla v roku 2026

Komplikovanejšie než pri plyne je to pri teple dodávaného cez systémy centralizovaného zásobovania teplom (CZT). V praxi ide hlavne o bytové domy či celé sídliská napojené rozvodmi tepla na veľké teplárne. Lokalít CZT sú na Slovensku stovky a ceny tepla v každej sa líšia.

Doposiaľ bol v prípade tepla systém postavený tak, že ceny tepla nesmeli prevýšiť cenovú úroveň roka 2022 o viac ako 20 eur/MWh. Ak aj rozhodnutia ÚRSO umožnili väčší nárast, voči domácnostiam sa nesmel uplatniť.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.