Zmeny, ktoré zavádza regulátor v plynárenstve a teplárenstve sú účinné od minulého týždňa. Podľa Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT) sa však regulačná politika v prípade teplárenstva neuberá správnym smerom.
„Vzhľadom na aktuálnu situáciu na trhu, by sme skôr očakávali návrh vyhlášky, v ktorom by boli zavádzané kroky k postupnej deregulácii a nie naopak,“ reaguje predseda predstavenstva SZVT Miroslav Obšivaný.
Regulácia pokračuje
Teplári kritizujú najmä narastajúcu reguláciu oprávnených nákladov. Po novom plánoval ÚRSO „obohatiť“ túto oblasť o nové prvky. Jedným z nich mal byť strop na nákup emisných povoleniek. V navrhovanej vyhláške mali totiž úrady uznať firmám iba 50 percent nákladov, ktoré zaplatia za nákup emisií. Napokon však regulátor toto obmedzenie vypustil.
Ďalšie ústupky zaznamenal zväz teplárov pri výpočte maximálnej výšky variabilných nákladov na nákup paliva a tepla. „Ak by bol ponechaný pôvodný vzorec, stratila by sa motivácia pre výrobcov tepla byť efektívnejší, vytratili by sa stimuly na financovanie rozvodov a taktiež by sa zamedzilo vytváraniu nových pracovných miest,“ vysvetľuje Obšivaný. Ten v rámci teplárenského zväzu požadoval, aby sa tento vzorec vypustil úplne. „Pri schválenom znení sú totiž výrobcovia motivovaní len čiastočne,“ dodáva predseda SZVT.
Obšivaný poukazuje aj na neochotu ÚRSO akceptovať viaceré oprávnené náklady, ktoré výrobcovia reálne vynakladajú a súvisia s regulovanou činnosťou. Podľa predsedu zväzu tak dochádza k predlžovaniu návratnosti investícií až o dvojnásobok. „Ak sa prílev investícií nezvýši, bude to brániť znižovaniu nákladov na strane spotrebiteľa a môže to ohroziť bezpečnú a spoľahlivú dodávku,“ uzatvára Obšivaný.
V plynárenstve čakajú na Godota
Kým v teplárenstve hovoria o viacerých ústupkoch, v prípade plynu čakajú niektoré subjekty na Godota.
Zväz chemického a farmaceutického priemyslu už v minulosti odporúčal regulátorovi, aby pri uvedených zmenách zohľadnil cenovú politiku okolitých štátov EÚ a taktiež dopad na podnikateľské prostredie. „Dlhodobo boli predkladané požiadavky, že systém primeraného zisku a metodika cenotvorby musí byť porovnateľná s okolitými krajinami EÚ,“ vysvetľuje Silvia Surová z chemického a farmaceutického združenia. Podľa Surovej rieši nová vyhláška túto problematiku iba čiastočne pri prepravných tarifách a v prípade sadzieb za distribúciu plynu ju nerieši vôbec.
Ďalším problémom, na ktorý zväz poukazuje je stanovenie primeraného zisku. „V súčasnom období krízy sme navrhovali použitie skutočne primeraného, pevne stanoveného zisku, ktorý by zohľadňoval stav ekonomiky SR, ako aj okolitých krajín,“ poznamenáva Zväz chemického a farmaceutického priemyslu.
Ten aktuálne tvrdí, že výpočet primeraného zisku, výkonnosť tržného prostredia, či ostatné navrhnuté koeficienty budú mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie i konečnú cenu zemného plynu.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.