Bratislava – Členské štáty síce pri rozhodovaní o bridlicovom plyne majú i naďalej voľnú ruku, no pred udelením povolenia na ťažbu by mali radšej počkať na analýzu. Asi takto možno zhrnúť dve uznesenia, ktoré včera schválil Európsky parlament. Dobrou správou pre ťažobné spoločnosti je fakt, že tvrdý zákaz hydraulického štiepenia neprešiel o takmer 130 hlasov.
„No keďže neexistujú transparentné údaje o rizikách musíme jednať
nanajvýš obozretne,“ okomentoval tému europoslanec Miroslav Mikolášik
(EPP).
Regulačný rámec
Napriek tomu, že Európsky parlament dal de iure „bridlicplynu“ zelenú, de facto členským štátom odporučil počkať pri rozhodovaní. „Členské štáty by mali postupovať obozretne a vyčkať s povoleniami, kým nebudú vypracované analýzy vhodnosti prijatia legislatívnych opatrení na európskej úrovni,“ konkretizujú uznesenia.
Zároveň si podľa Európskeho parlamentu prieskumy a ťažba komodity vyžadujú vlastný regulačný rámec. Práve ten by sa mal dotýkať aj sporného hydraulického štiepenia známeho aj ako frakovanie.
Vodová téma
Práve táto metóda ťažby sa totiž dostáva pod paľbu viacerých enviromentálnych združení v Európe, ale aj v Spojených štátoch. Hydraulické štiepenie totiž kladie veľké nároky na spotrebu vody. Pričom sa objavili názory, že môže mať negatívny dopad na životné prostedie. „Odmietam akúkoľvek ťažbu hydraulickým štiepením v oblastiach, kde by mohlo použitím chemikálií dôjsť ku kontaminácii vodných zdrojov a pôdy,“ vyhlásila napríklad europoslankyňa Katarína Neveďalová (S&D).
Preto aj podľa uznesení ťažobné spoločnosti by mali byť povinné informovať o použití chemikálií v súlade s existujúcou legislatívou. Do diskusií ohľadom hydraulického štiepenia čoskoro zasiahne i dlho očakávaná správa
Nutné investície
V prospech frakovania však svedčia ekonomické argumenty. Podľa odhadov Bruselu bude v Európe spotreba plynu klesať a dopyt naopak rásť. „Čo povedie k zvýšeniu úrovne dovozu na asi 450 miliárd metrov kubických do roku 2035,“ konštatujú včera prijaté uznesenia. „Bridlicplyn“ by tak mohol znížiť energetickú závislosť Európy od dovozu plynu. Podobne ako sa udialo v Spojených štátoch. Vďaka tomuto nekonvenčnému fosílnemu energonosiču sa z najväčšieho dovozu plynu stal v priebehu niekoľkých rokov jeho potenciálny vývozca.
Na druhej strane už nepríjemnejší pre ťažobné spoločnosti je záver, že investície spojené s prieskumami a následnou ťažbou by v plnej výške malo znášať dané odvetvie. Pričom len pre ilustráciu chýbajúce financie tak komplikujú rozvoj ťažby bridlicplynu napríklad v Poľsku, ktoré si získalo v tejto oblasti povesť európskeho pioniera. Pätica štátnych firiem tak musela odložiť svoje plány v tejto oblasti.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.