Biopalivá stagnujú. Aj pre regulácie

Júlová správa americkej USDA Foreign Agricultural Service’s Global Agricultural Information Network si všíma, že Európska komisia v roku 2012 predstavila nové regulácie ciel. Etanol a benzín s prímesou etanolu 70 % alebo viac sú klasifikované ako denaturovaný etanol a zaťažené clom 10,20 eur na hektoliter.

V roku 2013 navyše pribudla k tomuto clu na najbližších päť rokov prirážka 49,2 eur na 1000 litrov, čo ešte viac obmedzilo dovozy bioetanolu z USA do Európy. Ohľadom zmesí v rozmedzí E30 až E70 však podľa správy amerického ministerstva poľnohospodárstva pretrváva v otázke cieľ nevyjasnenosť.

V prípade najvýznamnejšieho biopaliva, bionafty, politiky smerované k obmedzeniu importov zo Spojených štátov dovoz do Európy dramaticky znížili, no na európsky trh sa začali pretláčať dovozy z tretích krajín, Argentíny a Indonézie, a v súčasnosti predovšetkým z Malajzie, Južnej Kórey, Indie a Brazílie. Exporty smerujúce naopak z Európy von tvoria v prípade bionafty iba okolo jedného percenta produkcie.

Európa zakazuje konkurenciu, biopalivá preto stagnujú

Ponuka a dopyt po bioetanole a bionafte sa na trhu vyvíjajú v poslednom období podobne. Po poklese v rokoch 2012 a 2013 sa spotreba v roku 2014 stabilizovala a mala by na tejto úrovni ostať i počas rokov 2015 a 2016. Hlavnou príčinou stagnácie je nižšia spotreba fosílnych palív ako i dvojité započítavanie biopalív vyrobených z "nepotravinových" plodín.

Zároveň je možné si všimnúť, že kým spotreba zaznamenala prepad, produkcia v dôsledku pôsobenia obchodno – ochranárskych opatrení Komisie narástla. V roku 2014 tak Únia dosiahla 99 %, resp. 97 % sebestačnosť v produkcii bioetanolu a bionafty.

Ako však správa upozorňuje, ďalší rast spotreby biopalív bude záležať predovšetkým na úspešnosti zavádzania vyšších zmesí, ako napríklad E10 a E85. Širšie využívanie týchto zmesí je v súčasnej dobe brzdené nízkymi cenami fosílnych palív ako aj nedostatočnými vládnymi podporami. Umožnenie dovozu od konkurencie, napríklad zo Spojených štátov, uvádza správa, by pravdepodobne podnietilo významnejšie využívanie zmesí s vyšším obsahom bioetanolu a bionafty v doprave.

Dovoz by sa pritom mohol sčasti týkať biopalív vyrobených z cukrovej trstiny, pričom práve tieto palivá patria z environmentálneho hľadiska k najzaujímavejším. Ak neberieme do úvahy faktor tvorby skleníkových plynov pri produkcii jednotlivých plodín, biopalivom s najväčšou úsporou skleníkových plynov je poľa správy bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja (88%, resp. 83% redukcia skleníkových plynov).

V rebríčku efektivity nasleduje spomínaný etanol z cukrovej trstiny a bionafta z palmového oleja (za použitia technológie zachytávania metánu pri výrobe).

Spotreba bionafty bude stagnovať

EÚ je v súčasnosti najväčším producentom bionafty na svete, pričom využívaná je ako prvé biopalivo už od deväťdesiatych rokov. Bionafta je zároveň najvýznamnejším biopalivom v Európe a predstavuje približne 80 % celého trhu s biopalivami v doprave.

Produkcii bionafty v Európe v roku významne napomohlo obmedzenie importu vytvorené obchodnou politikou EÚ ako aj vyššia domáca spotreba. Výroba v tomto období narástla asi o 11 %, pričom ťahaná bola najmä Nemeckom, Španielskom a krajinami Beneluxu. Spolu s Francúzskom tieto krajiny stoja na čele rebríčka producentov bionafty v EÚ.

Najvýznamnejší podiel z poľnohospodárskych plodín má na produkcii bionafty repka olejná (55 %), pričom však jej podiel kontinuálne klesá (66 % v roku 2012). Vzostup naopak zaznamenávajú recyklované jedlé rastlinné oleje a palmový olej používaný najmä v krajinách Beneluxu, Španielsku, Fínsku a Francúzsku.

Spotreba bionafty dosiahla po rokoch rýchleho rastu vrchol v roku 2011 a v nasledujúcich rokoch poklesla o 3% v roku 2012 a 5% v roku 2013. Pre roky 2015 a 2016 je prognózou prakticky nemenný dopyt, nakoľko klesajúci dopyt v Nemecku by mal byť kompenzovaný rastom vo Francúzsku a v Beneluxe. Práve Francúzsko a Nemecku sú pritom dvoma suverénne najvýznamnejšími spotrebiteľmi bionafty v Únii.

Významný rast nečaká ani bioetanol

Produkcia etanolu narástla približne štyrikrát, z úrovne 2,1 miliardy litrov v roku 2006 na 8,5 miliardy v roku 2013. Väčšina výrobných kapacít bola vybudovaná vo Francúzsku, Beneluxe, Nemecku, Spojenom kráľovstve, Španielsku a Poľsku. Produkcia bioetanolu v roku 2014 dosiahla približne 5,3 miliardy litrov, čo je na energetickej báze rovné 33 miliónom barelov surovej ropy.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.