Eversheds Sutherland
INNOGY
INNOGY

Atómky vyrábajú 29 % elektriny v EÚ, vyhliadky jadra sa ale v jednotlivých štátoch líšia

V treťom kvartáli 2019 vyrobili najviac elektriny v EÚ atómové elektrárne.

jadrové elektrárne

Foto: Fotolia

Kým Nemecko sa od jadrovej energie postupne odkláňa, český premiér hovorí o nových jadrových blokoch a Poľsko plánuje svoju prvú jadrovú elektráreň. Nad budúcnosťou jadrovej energetiky visí viacero otáznikov, podľa najnovších údajov za júl až september 2019 si však jadro v európskej energetike drží svoje stabilné miesto.

29 % elektriny z jadra, 21 % z plynu

Z analýzy posledného štvrťroku v EÚ, ktorú vypracovala analytická spoločnosť EnAppSys a o ktorej sme už písali aj na Energie-portal.sk, vyplýva, že výroba elektriny z jadra si drží v európskom energetickom mixe kľúčové postavenie.

Analýza ukazuje, že najviac elektrickej energie, až 188 TWh, pochádzalo práve z jadrových elektrární. Oproti predošlému roku ide v absolútnych číslach o mierny pokles, atómové elektrárne sa však na celkovej výrobe elektriny podieľali 28,7 %.

„Produkcia elektriny v jadrových elektrárňach si drží v piatich rokoch veľmi konzistentnú úroveň a v posledných piatich rokoch sa v tretích kvartáloch pohybovala od 188,0 TWh do 194,9 TWh,“ zhrnula analýza.

V rebríčku za tretí štvrťrok 2019 ďalej nasleduje zemný plyn (20,5 %) a čierne a hnedé uhlie (14,6 %). Štvrtá priečka patrila vodným elektrárňam (14,3 %). Zvyšok energetického mixu EÚ tvorila produkcia elektrina z vetra (11,1 %), slnka (6 %) či biomasy (3,4 %).

Pri porovnaní s meraním spred roka je badateľný najmä nárast energie vyrobenej z plynu oproti uhliu. Situácia sa však v jednotlivých krajinách značné líši.

„Napríklad v Českej republike sa čierne a hnedé uhlie podieľajú na výrobe elektriny stále veľkým dielom, kým iné trhy ako Grécko, Taliansko či Španielsko zaznamenali zvýšený odklon od uhlia k plynu,“ píše sa v analýze.

V prípade Slovenska pochádza viac ako polovica vyrobenej elektriny z jadra. Podľa nedávnej Správy o stave atómového odvetvia vo svete za rok 2019 nám už dokonca patrí druhé miesto v rebríčku krajín s najväčším podielom jadrovej energie na energetickom mixe.

Modernizácie potrvajú aspoň polstoročie

Zástancovia jadrovej energetiky zdôrazňujú niekoľko výhod atómových elektrární. Na rozdiel od tepelných elektrární, ktoré produkujú elektrinu z uhlia či plynu, energia z jadra priamo nezaťažuje životné prostredie vypúšťaním emisií skleníkových plynov.

Okrem toho majú jadrové elektrárne dlhú životnosť a vytvárajú pomerne malé objemy odpadu. Na druhej strane vyhorené jadrové palivo je nebezpečný odpad.

Jadro však môže mať do budúcnosti perspektívu aj vďaka stále prebiehajúcemu výskumu a inováciám v tejto oblasti. Ide najmä o predlžovanie ich životnosti prostredníctvom modernizácie už existujúcich technológií a bezpečnostných systémov.

„Aktivity v oblasti prevádzky a modernizácie existujúcich zdrojov budú pretrvávať minimálne nasledujúce polstoročie,“ myslí si Zoltán Lovász, riaditeľ spoločnosti PPA ENERGO.

Nároky sa po Fukušime sprísnili

Odporcovia jadrových elektrární argumentujú predovšetkým otázkou bezpečnosti – najmä po tom, čo svetom otriasla havária v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima.

Krátko po fukušimskej havárii preto európske štáty sprísnili legislatívu na technické opatrenia, ktoré je potrebné pred spustením reaktora vykonať. Zoltán Lovász podčiarkuje mimoriadne prísne nároky na odbornosť a profesionalitu, ktoré sa kladú pri budovaní akýchkoľvek nových jadrových zdrojov.

„Okrem toho, že rôzne snímače a prevodníky musia mať certifikáciu na použitie v jadrovej energetike, musia často spĺňať aj špecifické požiadavky danej jadrovej elektrárne,“ vysvetľuje Z. Lovász. Každé riadenie podľa neho musí prejsť kvalifikáciou na to, aby vyhovovalo použitiu v danej jadrovej elektrárni a v konkrétnej aplikácii.

Nemci odstavujú, Francúzi nemôžu

Vyhliadky jadrovej energetiky v jednotlivých štátoch EÚ sa rôznia. V roku 2011 vyhlásil nemecký minister životného prostredia, že krajina úplne opustí jadrovú energetiku a do roku 2022 zatvorí všetky svoje jadrové elektrárne. Kým vo svojej snahe Nemci pokračujú, iné európske krajiny sa vydávajú opačným smerom.

Český premiér Andrej Babiš, napríklad, tvrdí, že krajina musí stavať nové jadrové bloky, aj keby tým porušila právo EÚ. Svoju prvú jadrovú elektráreň plánuje taktiež Poľsko a na Slovensku po opakovanom predlžovaní a predražovaní dostavby 3. a 4. bloku Mochoviec zrejme v budúcom roku podiel jadrovej energie ďalej porastie.

 Francúzsko má ťažisko svojej energetiky postavené na jadrových zdrojoch už desaťročia. „Nemecký prístup by v prípade tejto druhej najsilnejšej európskej ekonomiky ani nebol možný,“ uviedol Z. Lovász.

Práve vo Francúzsku momentálne 35 európskych krajín spolupracuje na stavbe najväčšieho fúzneho reaktora na svete. Reaktor je navrhnutý tak, aby preukázal uskutočniteľnosť jadrovej fúzie ako veľkého a bezuhlíkového zdroja energie založeného na tom istom princípe, ktorý „poháňa“ slnko a hviezdy.

O projekte, na ktorom sa podieľajú aj slovenskí inžinieri, sme na Energie-portal.sk podrobnejšie informovali v tomto článku


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Šesť grafov o útlme uhlia v EÚ. Čierne uhlie ťažia už iba Poliaci a Česi

Šesť grafov o útlme uhlia v EÚ. Čierne uhlie ťažia už iba Poliaci a Česi

Spotreba čierneho aj hnedého uhlia v EÚ podľa najnovších čísel Eurostatu naďalej klesá.

Slovenská firma spolupracovala na návrhu úložiska pre rádioaktívne odpady v Iraku

Slovenská firma spolupracovala na návrhu úložiska pre rádioaktívne odpady v Iraku

Pri realizácii projektu spoločnosť využila skúsenosti s prevádzkou Republikového úložiska rádioaktívnych odpadov v Mochovciach.

Minimálna sankcia za nerealizovanie energetického auditu sa zníži na 500 eur

Minimálna sankcia za nerealizovanie energetického auditu sa zníži na 500 eur

Novela zákona o energetickej efektívnosti zavádza zjednodušený audit pre veľké podniky a znižuje výšku minimálnej sankcie.