INNOGY
INNOGY
Belimo

Aktuálne možnosti vymáhania nárokov z neoprávnene zaplatenej dane z emisných kvót

Na základe novely zákona o dani z príjmov bola v roku 2011 zavedená daň z emisných kvót1. Článok advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v prílohe ENERGO v januárovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2021/01.

Aktuálne možnosti vymáhania nárokov z neoprávnene zaplatenej dane z emisných kvót

Foto: Depositphotos

Mnohé subjekty, ktoré predmetnú daň zaplatili, sa po jej zaplatení začali postupne obracať na správcov dane so žiadosťou o vrátenie tejto dane, a to na základe jej rozporu s právom Európskej únie,2 ktoré požadovalo bezodplatné pridelenie emisných kvót.

Správcovia dane spočiatku popierali povinnosť vrátiť daň z emisných kvót, na základe čoho sa mnohí žiadatelia o vrátenie obrátili na súdy Slovenskej republiky.

Zlom nastal dňa 12. apríla 2018, keď Súdny dvor EÚ vydal rozhodnutie, v zmysle ktorého bola slovenská právna úprava zdaňovania emisných kvót v rozpore s právom Európskej únie.3

Nárok na vrátenie dane

Na základe uvedeného rozhodnutia začali slovenské súdy rušiť napadnuté rozhodnutia správcov dane a vracať ich správcom dane späť na ďalšie rozhodnutie so záväzným názorom, podľa ktorého majú žiadatelia nárok na vrátenie zaplatenej dane z emisných kvót.

Žiadatelia, ktorí si vrátenie dane uplatnili do 31. 12. 2017, by tak v zásade nemali mať problém od správcov dane vymôcť zaplatenú daň.

Vrátenie dane je navyše možné žiadať aj od Ministerstva financií Slovenskej republiky z titulu zodpovednosti štátu za škodu, pričom táto cesta by mohla byť v niektorých prípadoch rýchlejšia a efektívnejšia, nakoľko v zmysle zákona o zodpovednosti štátu za škodu4 by sa malo vrátenie vysporiadať do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti.

Oneskorená žiadosť o vrátenie dane

V mnohých prípadoch príslušné subjekty čakali v otázke súladu slovenskej právnej úpravy na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, a preto podali žiadosť o vrátenie až po 31. 12. 2017. V súvislosti s týmito žiadateľmi správcovia dane namietajú, že žiadosť podali po zákonnej lehote piatich rokov5, a z toho dôvodu im nie je možné zaplatenú daň vrátiť.

V tejto súvislosti majú žiadatelia dve možnosti, ako sa domáhať vrátenia zaplatenej dane. V prvom rade sa môžu domáhať vrátenia dane prostredníctvom žaloby na súd, teda napadnúť rozhodnutie (alebo oznámenie) správcu dane pre nezákonnosť. Tento postup je s ohľadom na existujúcu judikatúru Súdneho dvora EÚ neistý, nie však úplne beznádejný.

V tejto súvislosti poukazujeme na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého „kým nebola smernica riadne transponovaná, porušujúci členský štát sa nemôže odvolávať na omeškanie jednotlivca so začatím konania voči nemu s cieľom ochrany práv priznaných mu ustanoveniami smernice a že lehota upravená národným právom, v rámci ktorej sa musí konanie začať, nemôže začať plynúť pred týmto časom.

Odpoveď na otázku predloženú súdu je preto taká, že komunitárne právo bráni príslušným orgánom členských štátov v tom, aby sa odvolávali na národné procesné predpisy týkajúce sa časových limitov na začatie konaní zo strany jednotlivcov (...), a to až kým členský štát riadne netransponuje smernicu do domáceho právneho systému“.6

Druhou a oveľa jednoduchšou a rýchlejšou možnosťou je domáhanie sa vrátenia zaplatenej dane od Ministerstva financií Slovenskej republiky, z titulu zodpovednosti štátu za škodu. Uvedeným spôsobom je však potrebné postupovať najneskôr do 12. 4. 2021, nakoľko po danom dátume by Ministerstvo financií Slovenskej republiky mohlo taktiež namietať premlčanie nároku.7

Úroky

Nakoľko vo väčšine prípadov vrátili správcovia dane zaplatenú daň z emisných kvót po zákonnej lehote, mali by mať dotknutí žiadatelia aj nárok na zaplatenie úrokov z oneskoreného vrátenia daňového preplatku v zmysle ustanovenia § 79 ods. 3 Daňového poriadku.

Tento nárok však správcovia dane popierajú, a to predovšetkým z dôvodu, že v danom prípade údajne nešlo o daňový preplatok. S týmto názorom sa nestotožňujeme, nakoľko Daňový poriadok definuje daňový preplatok ako sumu platby, ktorá prevyšuje splatnú daň, pričom vrátená zaplatená daň z emisných kvót predmetnú definíciu napĺňa.

Z uvedeného dôvodu zastávame názor, že dotknutí žiadatelia by sa mali obrátiť na súd, aby o ich nároku na úroky rozhodol. Podobnou otázkou sa zaoberal už aj Najvyšší správny súd Českej republiky, ktorý taktiež dospel k záveru, že vrátená daň z darovania emisných povoleniek predstavuje daňový preplatok a priznal dotknutým subjektom nárok na zaplatenie úrokov.8

Ušlý zisk

Zaujímavou otázkou je aj prípadný nárok na náhradu škody, ktorý vznikol platiteľom dane z dôvodu, že po určitú dobu nemohli disponovať finančnými prostriedkami rovnajúcimi sa zaplatenej dani.

V tomto prípade ide predovšetkým o ušlý zisk, napríklad vo forme bankových úrokov, zmarenia budúcich projektov, zhodnotenia pridelených emisných kvót. Nároku na zaplatenie bankových úrokov by mohlo byť pomerne jednoduché sa domôcť, nakoľko v tejto oblasti už existuje judikatúra9, s otázkou zmarenia budúcich projektov či zhodnotenia pridelených emisných kvót to však môže byť ťažšie.

Z čisto obchodného hľadiska sa môže javiť ako samozrejmé, že ak podnikateľ nemohol po dlhú dobu nakladať s veľkým objemom finančných prostriedkov, tak mu škoda v podobe ušlého zisku vznikla; z právneho hľadiska je takúto škodu veľmi ťažké preukázať. Nie je to však nemožné a závisí to predovšetkým od dôkaznej sily konkrétneho prípadu.


1 Zákon č. 548/2010 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
2 Konkrétne rozporu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve č. 2003/87.
3 Rozsudok vo veci C-302/17.
4 Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
5 Pozri § 69 ods. 1 zákona č. 563/2009 o správe daní (Daňový poriadok).
6 Rozsudok Súdneho dvora Európskej Únie vo veci Emmott zo dňa 25. 7. 1991, C-208/90.
7 Pozri § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
8 Pozri rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 5Afs 27/2017.
9 Pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5MCdo/2/2015.

Mgr. Mária Sadloňová
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.



Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Karol Galek: Odpájanie od CZT zastavil premiér, OZE podporíme cez novú schému

Karol Galek: Odpájanie od CZT zastavil premiér, OZE podporíme cez novú schému

Z Plánu obnovy sme pre energetiku žiadali 950 miliónov eur. Návrh, ktorý Slovensko poslalo do Bruselu, ma sklamal, hovorí štátny tajomník MH SR Karol Galek vo veľkom rozhovore pre Energie-portal.sk.

Mali by štátne teplárne spaľovať odpady? (panel expertov)

Mali by štátne teplárne spaľovať odpady? (panel expertov)

Odpovedajú Karol Galek, Marián Christenko, Soňa Jonášová, Radovan Kazda, Tomáš Schabjuk, Martin Vlachynský a Peter Žiga.

Čo bude znamenať zákaz používania kotlov 1., 2. a 3. emisnej triedy?

Čo bude znamenať zákaz používania kotlov 1., 2. a 3. emisnej triedy?

Envirorezort chce od roku 2030 zakázať najviac znečisťujúce kotly.