Ako naplnila svoje programové vyhlásenie v energetike predošlá vláda?

Dostavba Mochoviec, reforma podpory obnoviteľných zdrojov energie (OZE) či zvyšovanie podielu zelenej energie v energetickom mixe. To sú len niektoré z priorít predošlého programového vyhlásenia vlády na roky 2016 – 2020, ktorým sa riadila tretia vláda Roberta Fica a následne si ho osvojil aj kabinet Petra Pellegriniho.

Pozreli sme sa, k akým cieľom v oblasti energetiky sa vláda zaviazala vo svojom programovom vyhlásení v predošlom volebnom období a ako sa jej darilo vlastný program napĺňať. O novom programovom vyhlásení Matovičovej vlády a jej zámeroch v energetike si prečítajte viac v tomto článku.

Dostavba Mochoviec

Jednou z priorít predošlého programového vyhlásenia vlády v oblasti energetiky bola dostavba Mochoviec. Kabinet R. Fica v dokumente nesľuboval, že dva nové bloky jadrovej elektrárne sa do roku 2020 skutočne dostavajú, ale prijal menej konkrétny záväzok, že vláda bude pre dostavbu „vytvárať podmienky.“

Termín dostavby za tretej Ficovej a Pellegriniho vlády sa však opakovane posúval. Práce na dostavbe Mochoviec trvajú 12 rokov, pričom termín dostavby sa posúval už 13-krát. Pôvodný rozpočet na úrovni 2,8 miliardy eur je k dnešnému dňu prekročený viac ako dvojnásobne.

Keď vo februári tohto roka Úrad jadrového dozoru vydal návrh na zavezenie jadrového paliva do 3. bloku JE Mochovce, Slovenské elektrárne deklarovali, že tento blok by mohol začať vyrábať elektrinu najskôr v septembri 2020. Aktuálna koronakríza však zrejme dokončenie roky sa ťahajúceho projektu ešte oddiali.

V uplynulých rokoch sa v súvislosti s dostavbou elektrárne objavilo viacero podozrení z páchania podvodov. Naposledy NAKA so stovkou policajtov zasahovala v Mochovciach v marci tohto roka. Vlani v lete polícia v súvislosti s dostavbou Mochoviec zasahovala aj v jednej z dodávateľských firiem. Talianska dodávateľská firma neplatila subdodávateľom za realizované stavebné práce.

Zníženie ceny elektriny pre priemysel

Ďalším programovým sľubom vlády v predošlom volebnom období bolo, že „pre podporu konkurencieschopnosti priemyslu vláda posúdi možnosti, ktoré povedú k zníženiu koncovej ceny elektriny pre priemyselných odberateľov.“

Zároveň sa vláda v roku 2016 zaviazala, že „nová priemyselná politika nebude zameraná na poskytovanie subvencií energeticky náročným odvetviam, ale na podporu zavádzania inovácií, ktoré znižujú energetickú, materiálovú a emisnú náročnosť.“

Cenu elektriny pre vybraných veľkoodberateľov s energeticky náročnou produkciou však napokon vláda znižovala priamymi dotáciami zo štátneho rozpočtu. V roku 2019 aj v roku 2020 na tento účel našla po 40 miliónov eur.

Štát túto mimoriadnu podporu poskytol vybraným firmám ako „kompenzáciu“ za tarifu za prevádzkovanie systému (TPS) z položky za obnoviteľné zdroje energie. Prostredníctvom tejto tarify, ktorá tvorí podstatnú časť koncovej ceny elektriny, sa na Slovensku financuje podpora OZE ale aj spaľovania uhlia v Elektrárni Nováky.

V minulom roku si 40-miliónový balík rozdelilo 76 podnikov, príjemca najvyššej podpory dostal viac ako 12 miliónov eur.

Nezávislý ÚRSO

 „Vláda považuje dôsledné využívanie regulačného rámca na stabilitu cien energií za dôležitú súčasť energetickej bezpečnosti SR a jeden z dôležitých nástrojov podporujúcich udržateľný rozvoj hospodárstva, konkurencieschopnosť priemyslu a kvalitný život domácností,“ píše sa ďalej v programovom vyhlásení tretej Ficovej a Pellegriniho vlády.

V oblasti regulácie v sieťových odvetviach sa vláda v roku 2016 zaviazala, že bude „v súlade s právom EÚ a SR vytvárať podmienky pre nezávislosť regulačného orgánu pri plnení jeho úloh.“

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.