INNOGY
INNOGY
INNOGY

Aké sú plánované zmeny v oblasti energetickej efektívnosti?

Niektoré z nich prináša článok advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland v septembrovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2020/09 v prílohe ENERGO.

Plánované zmeny v oblasti energetickej efektívnosti

Foto: Depositphotos

  • Publicistika
  • 14.09.2020
  • Mgr. Paulína Šlauková, Mgr. Mária Sadloňová

V legislatívnom konaní sa nachádza návrh novely zákona o energetickej efektívnosti1, ktorého účinnosť sa navrhuje na 1. január 2021. Cieľom návrhu je transponovať niekoľko právnych predpisov Európskej únie, ktoré upravujú problematiku energetickej efektívnosti.

Čistá energia pre všetkých Európanov

Návrh zákona je odpoveďou na balíček legislatívnych dokumentov ,,Čistá energia pre všetkých Európanov”, ktorý bol prijatý v rokoch 2018 – 2019. Balíček je súborom ôsmich legislatívnych aktov o energetickej hospodárnosti budov, obnoviteľnej energii, energetickej účinnosti, správe vecí verejných, trhu s elektrinou a predstavuje komplexnú transformáciu energetickej politiky Európskej únie.

Hlavným cieľom energetického balíčka je uľahčovať prechod od fosílnych palív k čistejšej energii, plniť záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody týkajúce sa znižovania emisií skleníkových plynov, ale predovšetkým pomôcť napĺňať strategické ciele v oblasti klimatickej a energetickej politiky do roku 2030.

Dotknutý návrh zákona má novelizovať jednu oblasť z vyššie spomenutého balíčka, a to oblasť energetickej efektivity. Novela tak má transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2018/2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2012/27/EU o energetickej efektívnosti („Smernica”).

Zmena záväzných cieľov

Energetickou efektívnosťou rozumieme úsporný proces využívania energie, ktorý prispieva k znižovaniu spotreby energie.

Smernica o energetickej efektívnosti z roku 2012 stanovila záväzný cieľ individuálne pre každý členský štát, čo malo viesť aspoň k 20 % zvýšeniu energetickej efektívnosti v Európskej únii do roku 2020.

V roku 2018 sa však ukázalo, že snaha členských štátov pravdepodobne nebude dostatočná, výsledkom čoho sa v prepracovanej Smernici o energetickej efektívnosti z roku 2018 mení záväzný cieľ a ustanovuje sa iba spoločný celoeurópsky cieľ zvýšenia energetickej efektívnosti o 32,5 % do roku 2030.

Novela zákona o energetickej efektívnosti teda upravuje povinnosti s cieľom dosiahnuť ciele stanovené Smernicou s tým, že zároveň ustanovuje cieľ úspory energie u konečného spotrebiteľa o 0,8 % z konečnej energetickej spotreby.

Integrovaný národný energetický a klimatický plán

Novelou sa zruší povinnosť vypracovať akčný plán energetickej efektívnosti, pričom tento má byť nahradený integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom, prostredníctvom ktorého Slovenská republika oznámi Komisii svoje indikatívne národné príspevky k dosiahnutiu stanovených cieľov Európskej únie do roku 2030.

Vlastný výpočet faktora

Na základe Smernice o energetickej efektívnosti majú členské štáty Európskej únie možnosť buď vytvoriť vlastný výpočet faktora primárnej energie pre elektrinu, alebo použiť univerzálny faktor pre Európsku úniu vo výške 2,1. Podľa novelizácie bude Slovenská republika vytvárať vlastný výpočet faktora, a to na základe reálneho energetického mixu za predchádzajúci kalendárny rok.

Spotreba energie v budovách

Novelizáciou sa plánuje zaviesť povinnosť pre vlastníkov nebytových budov s celkovým účinným menovitým tepelným výkonom vykurovacieho systému vyšším ako 290 kW a nebytových budov s celkovým účinným menovitým chladiacim výkonom klimatizačného systému vyšším ako 290 kW, nainštalovať systém automatizácie a riadenia budovy.

Tento systém umožní priebežné monitorovanie, zaznamenávanie, analyzovanie a upravovanie spotreby energie. Novela však zároveň podmieňuje túto povinnosť ekonomickou alebo technickou vhodnosťou.

Preto bude tento systém potrebné inštalovať len vtedy, ak jeho ekonomickú alebo technickú vhodnosť potvrdí energetický audit, prípadne správa, ktorá je prílohou energetického certifikátu budovy. Vynaložené prostriedky na inštaláciu systému majú byť úmerné predpokladanej úspore energie.

V tejto súvislosti sa odporúča, aby sa v rámci výstavby nových budov posudzovala ekonomická a technická vhodnosť inštalácie systému už v štádiu projektovania budovy a v prípade, ak sa inštalácia ukáže ako vhodná, vybaviť budovu týmto systémom v rámci jej výstavby.

Podobne to bude platiť aj pri budovách, pri ktorých platí povinnosť vlastníka vybaviť vykurovací systém budovy automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky v spoločných priestoroch budovy2. Vlastník by mal mať túto povinnosť pri výmene zariadenia na výrobu tepla alebo rozvod tepla, len ak je to technicky možné a nákladovo primerané.

Výkon činnosti energetického audítora

Návrh zákona tiež zjednodušuje podmienky pre prácu energetického audítora zo zahraničia. Podmienkou na vykonávanie auditu je absolvovanie obdobných podmienok na odbornú spôsobilosť v inom členskom štáte Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Taktiež sa rozširujú osoby oprávnené vykonávať energetický audit, a to aj na zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, ktoré pôsobia v oblasti energetiky alebo ochrany životného prostredia.

Tieto osoby môžu vykonať zjednodušený energetický audit pre veľké podniky so žiadnou alebo veľmi malou spotrebou energie, čím sa týmto podnikom podstatne zjednoduší daná povinnosť a zároveň citeľne znížia náklady, ktoré sú vzhľadom na ich spotrebu energie neprimerané.

Informovaný konečný spotrebiteľ

Novelizácia sa tiež vysporiadava s požiadavkou poskytovania informácií elektronicky, ak je to technicky možné. Dodávateľ tepla by mal koncovému odberateľovi poskytovať priebežnú informáciu o dodávke tepla a vyúčtovaciu faktúru bezodplatne a v elektronickej podobe.

Poskytovanie informácií v papierovej podobe by mala byť až druhá možnosť, keď konečný spotrebiteľ napríklad nemá zavedený internet.

Dodávateľ tepla má okrem toho ešte povinnosť zabezpečiť informovanosť konečného spotrebiteľa o možnostiach odčítania informácií z určeného meradla alebo pomerového rozdeľovača nákladov.

Účelom je zabezpečiť, aby boli koneční spotrebitelia informovaní a aby si boli vedomí vlastnej spotreby energie. V prípade, že možnosť odčítania nebude zabezpečená, bude nutné vykonávať pravidelné mesačné odčítanie informácií z meradla.

Návrh zákona sa aktuálne nachádza v štádiu vyhodnocovania medzirezortného pripomienkového konania a očakáva sa, že by mal byť predložený Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie na jeseň tohto roka.


1 Zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti.
2 Budovy s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 1 000 m2 s ústredným teplovodným vykurovaním alebo so spoločnou prípravou teplej vody.

Mgr. Paulína Šlauková, Mgr. Mária Sadloňová
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.



Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Tepelné čerpadlá by mali byť pri nových projektoch a rekonštrukciách vždy prvou voľbou

Tepelné čerpadlá by mali byť pri nových projektoch a rekonštrukciách vždy prvou voľbou

Využívanie tepelných čerpadiel umožní dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v sektore vykurovania a chladenia do roku 2050.

Komentár. Plán zelenej obnovy môže viac uškodiť, než pomôcť

Komentár. Plán zelenej obnovy môže viac uškodiť, než pomôcť

Existuje veľa dôvodov, prečo prioritne investovať do iných oblastí, než obnoviteľných zdrojov energie.

Kalifornia v tme. Za výpadok elektriny pre milióny domácností môžu aj obnoviteľné zdroje

Kalifornia v tme. Za výpadok elektriny pre milióny domácností môžu aj obnoviteľné zdroje

Naplno bežiace klimatizácie v dôsledku rekordných horúčav vyvolali veľký nárast spotreby. Vietor však prestal fúkať a čoraz menej plynových elektrární nestačilo pokryť dopyt.