Aké sú najnovšie zámery Komisie v energetike? Viac regulácie a nové smernice

"Dnes predkladané návrhy sa týkajú spoľahlivého, konkurencieschopného a flexibilného systému, v rámci ktoréhobude energia prúdiť cez hranice a spotrebiteľom to prinesie výhody," povedal včera na margo nových opatrení Miguel Arias Canete, komisár pre oblasť energetiky a klímy. Stresové testy z roku 2014 podľa neho ukázali, že Únia je stále zraniteľná, pokiaľ ide o výrazné narušenie dodávok plynu - a politické napätie na hraniciach Európy tento problém iba prehlbuje.

Balíček Komisie, o ktorom sme včera informovali, tvoria návrhy dovedna štyroch materiálov. Čo prinášajú nové opatrenia Komisie v praxi?

Nariadenie o stratégii bezpečnosti dodávok plynu

• Spoločnosti obchodujúce so zemným plynom budú mať povinnosť informovať dotknuté štáty a Komisiu ešte pred podpisom, resp. modifikáciou obchodných zmlúv, ktoré sú relevantné pre bezpečnosť dodávok plynu v Európe.

• Komisia po prvýkrát v tejto oblasti predstavuje "princíp solidarity". To bude podľa predstavy Bruselu znamenať, že susedný štát v stave núdze dodá členskému štátu s prerušenými dodávkami plyn pre domácnosti a "základné sociálne služby" (napr. zdravotnícke zariadenia).

• Členské štáty budú povinné po "spoločnom rozhodnutí" na každom bode, kde plynovodná infraštruktúra prechádza štátnymi hranicami, v záujme posilnenia "princípu solidarity" umožniť reverzný tok plynu. Túto povinnosť pritom majú štáty už v súčasnosti, po novom však nebudú môcť konať unilaterálne, ale na prepojení budú povinní spolupracovať. A aby regulácie nebolo dosť, do dohôd medzi štátmi bude môcť zasahovať Agentúra pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER).

• Prechod z národného na regionálny prístup pri posilňovaní energetickej bezpečnosti. EÚ si od vytvorenia regiónov s jednotnou stratégiou sľubuje lepšiu koordináciu medzi štátmi s podobnými potrebami a nižšie náklady. Slovensko patrí do jedného regiónu s Nemeckom, Poľskom a Českom.

Stratégia pre skvapalnený zemný plyn (LNG) a skladovanie plynu

• Súčasná spotreba zemného plynu v Európe na úrovni približne 400 miliárd kubických metrov sa nebude v najbližších rokoch ani významne zvyšovať, ani zvyšovať. Dve tretiny z tohto objemu Európa musí dovážať (predovšetkým z Nórska, ďalej z Ruska, Alžírska a ďalších krajín), no v skvapalnenej forme sa realizuje iba 10% importu (najmä z Kataru, ktorý je najväčším svetovým producentom LNG). Komisia plánuje zlepšiť prístup jednotlivých členských krajín k LNG a podporiť jeho využívanie v záujme diverzifikácie zdrojov.

• Základom má byť vybudovanie potrebnej infraštruktúry. Kým v severozápadnej Európe existujú viaceré terminály na import LNG a dodávky plynu sú už dnes značne diverzifikované, ostatné regióny technologické možnosti na import LNG nemajú takmer vôbec. Súčasná kapacita terminálov v severozápadnej Európe by už dnes postačovala na pokrytie 43% celkového importu plynu do Európy, problémom je však práve ich geografické rozloženie. Spôsob financovania ani presný časový rámec Komisia pri týchto projektoch nešpecifikuje.

• V spolupráci s medzinárodnými partnermi chce Komisia tlačiť na to, aby bol svetový trh s LNG voľný a transparentný. Ceny LNG a dopyt po LNG v Európe budú závisieť predovšetkým od nákladov na skvapalňovanie, transport a od vývoja dopytu po LNG na svetových trhoch. S konkrétnou prognózou materiál neprichádza.

• Zefektívniť využívanie kapacít na skladovanie plynu chce Komisia dosiahnuť zmenou operačných pravidiel cezhraničného využívania zásob. Členské štáty majú pripraviť núdzové plány v rámci jednotlivých regiónov, kde by sa o všetkých zásobných kapacitách uvažovalo ako o jednom celku zdieľanom v rámci regiónu. Súčasný objem zásob považuje Komisia za dostatočný, hoci ich väčšina je sústredená vo Francúzsku, Nemecku, Holandsku a Taliansku. Vo východnej a juhovýchodnej Európe zásobníky limitujú geologické podmienky.

Rozhodnutie o medzivládnych dohodách v oblasti energetiky

• Komisia plánuje svoje postavenie posilniť i v tejto oblasti: kým v súčasnosti musia členské štáty Brusel informovať o uzavretí každej vzájomnej energetickej dohody, po novom budú mať túto povinnosť už v priebehu tvorby dohôd. Pred vyjadrením Komisie štáty nebudú môcť dohodu uzavrieť, pričom v prípade, že Komisia príde s pripomienkami, štáty budú povinné ich zapracovať. Komisia argumentuje tým, že ak chce do zmlúv zasiahnuť v súčasnosti, musia sa opätovne otvárať.

• Členské štáty budú povinné Komisiu informovať už aj o zámere vstúpiť do nových rokovaní o energetickej dohode, resp. úprave energetickej dohody s nečlenským štátom a o priebehu rokovaní budú Komisiu informovať

• Štáty budú musieť Komisiu oboznámiť i so všetkými už existujúcimi dohodami v energetike, ktoré Európskej komisii nie sú známe. Tá plánuje posúdiť ich kompatibilitu s európskym právom.

• Posilnenie svojho vplyvu Komisia obhajuje lepšou koordináciou. "Progresívna integrácia energetických trhov a infraštruktúry EÚ znamená, že rozhodnutia jednotlivých členských štátov môžu mať negatívny dopad na bezpečnosť dodávok v susedných krajinách alebo na funkčnosť európskeho vnútorného energetického trhu," mieni Komisia.

Stratégia vykurovania a chladenia

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.