Aká bude budúcnosť slovenskej energetiky podľa politikov? (1.)

Akou cestou by sa podľa politikov mala uberať slovenská energetika v budúcnosti? Bude to naďalej preferovanie veľkých zdrojov, alebo významný podiel jadra v energetickom mixe začnú znižovať obnoviteľné zdroje, prípadne plyn? Skončí sa aj reálne stop-stav v nasledujúcom období a ako primäť distribučné spoločnosti, aby sa kladnejšie stavali k novým žiadostiam o pripojenie zdrojov?

Aj na tieto otázky odpovedali v panelovej diskusii zástupcovia politických strán na nedávnej konferencii SAPI “Fotovoltika a OZE v roku 2020”: Liliana Rástocká, odborná garantka pre životné prostredie strany Za ľudí, Karel Hirman, odborný gestor pre energetiku strany PS/Spolu, Karol Galek, poslanec NRSR za SaS a Eduard Heger, poslanec NRSR za OĽANO.

Jadra je dosť

Budúcnosť jadra na Slovensku vidia zástupcovia uvedených strán podobne. Keď už je elektráreň v Mochovciach rozostavaná, snažiť sa ju dokončiť. No ďalšiu atómovku už netreba. Nízkouhlíková stratégia, z ktorej chce Slovensko vychádzať, nie je podľa K. Galeka zároveň trvalo udržateľnou.

“Načo jadro? Jadrová elektráreň je dnes asi najdrahším zdrojom elektriny, čo môžeme sledovať na príklade Mochoviec. Z 2,6 mld eur sme už na 6 mld. a kto vie, koľko to ešte bude. Iba sa tu nabaľovali politicky spriaznení ľudia cez rôzne poskytované služby.”

Už pri spustení týchto dvoch blokov bude Slovensko energeticky sebestačné, aj keď podľa neho tento výraz už je v rámci sieťami pospájanej Európy skôr prežitkom. “Na dlhé obdobie tu bude dostatok elektriny z jadra. Do toho budú pribúdať nové OZE, na ktoré sa treba sústrediť a znižovať závislosť na jadre a zemnom plyne.”

E. Heger je za dostavbu a spustenie Mochoviec, no to je všetko, čo je treba v oblasti jadrovej energetiky.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.