Cena na trhu tvorí iba časť účtu za elektrinu. Vysvetlíme vám, za čo ešte platíte a ako si správne načasovať spotrebu.
Lacná elektrina na trhu ešte neznamená lacný účet
Keď klesne cena elektriny na trhu, domácnosti často očakávajú nižšie poplatky. Účet sa však nepočíta iba z ceny samotnej elektriny.
Elektrárne musia v každej chvíli vyrobiť približne toľko elektriny, koľko sa spotrebuje. Počas slnečných a veterných dní môže byť výroba vysoká. Ak je zároveň spotreba nízka, cena na krátkodobom trhu klesne. Niekedy sa dokonca dostane aj pod nulu.
Euronews uviedol, že napríklad Španielsko malo v prvom štvrťroku 2026 397 hodín so zápornou cenou. Rok predtým ich bolo 48. Portugalsko ich malo 222.
Záporná cena však neplatí celý deň ani celý rok. Týka sa samotnej elektriny na veľkoobchodnom trhu, nie všetkých nákladov na jej dodanie do domácnosti. Na účte bežnej domácnosti sa preto lacná či dokonca záporná cena na trhu automaticky neprejaví.
Za čo všetko platíme na faktúre?
Prvú časť účtu tvorí dodávka elektriny. Patrí sem cena komodity, náklady dodávateľa aj platba za rozdiel medzi odhadovanou a skutočnou spotrebou. Dodávateľ totiž musí vopred odhadnúť, koľko elektriny budú jeho zákazníci potrebovať.
Ďalšiu časť tvorí distribúcia a prenos. Z týchto peňazí sa platí doprava elektriny cez vedenia až k odbernému miestu. Do účtu vstupujú aj náklady na údržbu siete a jej bezpečnú prevádzku.
Domácnosti platia tiež tarify za systémové služby a prevádzku systému. Pripočíta sa odvod do Národného jadrového fondu a DPH.
ÚRSO pri cenách na rok 2026 uviedol, že priemerná koncová cena elektriny pre domácnosti dosiahla 195,95 eura za megawatthodinu s DPH. Samotná komodita z tejto sumy predstavovala 72,70 eura – tvorila teda menej ako dve pätiny celkovej ceny. Na rozdiel medzi cenou komodity a konečným účtom sa často upozorňuje aj v ekonomických správach. Samotná elektrina totiž tvorí iba časť sumy, ktorú domácnosť napokon zaplatí.
Pokles cien sa na účte neprejaví okamžite
Väčšina domácností má cenu dohodnutú na určité obdobie. Dodávateľ tiež nenakupuje všetku elektrinu v jednej chvíli. Časť potrebného množstva si zabezpečí vopred a zvyšok dokupuje postupne.
Tento spôsob však má aj výhodu. Domácnosť nemusí hneď platiť viac, keď cena na trhu na krátky čas prudko stúpne.
Na druhej strane musí počkať, kým sa dlhší pokles cien prejaví v novej ponuke alebo v regulovanej cene.
Foto: magnific.com
Ušetriť môže aj správne načasovanie spotreby
Pri bežnej pevnej cene dnes čas zapnutia práčky väčšinou nerozhoduje. Inak však fungujú dynamické tarify. Pri nich sa cena mení podľa aktuálnej situácie na trhu.
ÚRSO informoval, že pri zúčtovaní dynamických taríf sa pravdepodobne zachová rozdelenie dňa na 15 minút.
Úrad v máji pripomenul, že domácnosti si takúto tarifu budú môcť vybrať dobrovoľne a nebude povinná.
Dynamická tarifa môže pomôcť najmä domácnosti, ktorá vie presunúť väčšiu spotrebu na iný čas dňa. Ide napríklad o ohrievanie vody, nabíjanie auta, pranie alebo sušenie bielizne.
Pri lampe či televízore bude rozdiel malý, pretože tieto spotrebiče zvyčajne nemajú takú vysokú spotrebu.
Čo sa oplatí skontrolovať na vlastnej spotrebe?
Domácnosť môže už dnes preveriť, či má správnu sadzbu a či využíva lacnejšie tarifné pásmo.
Oplatí sa pozrieť aj na veľkosť hlavného ističa a porovnať ponuky dodávateľov. Pri porovnaní treba sledovať celý ročný náklad, nie iba jednu cenu za kilowatthodinu.
Najväčšiu úsporu často prinesie nižšia spotreba pri kúrení, ohreve vody a starších spotrebičoch.
PR článok
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.