VSDS

Vízia zostáva na papieri. Audítori načrtli, ako rozhýbať energetické komunity a spoločenstvá

Spoločenstvá vlastníkov bytov sa zatiaľ do komunitnej energetiky nehrnú kvôli viacerým bariéram, ukazuje nová správa.

Vízia zostáva na papieri. Audítori načrtli, ako rozhýbať energetické komunity a spoločenstvá
Foto: Depositphotos

Komunitná energetika patrí v štátoch EÚ už roky medzi „sexy“ témy. Pointou je, že energetické komunity majú domácnostiam, samosprávam či malým podnikom umožniť, aby spoločne vyrábali, spravovali a spotrebúvali energiu. Typickým príkladom je spoločné využívanie fotovoltiky, ktorej produkciu treba spotrebovať okamžite.

Avšak kým v Dánsku, Holandsku či Írsku je aspoň jedna energetická komunita takmer v každom meste, inde sa nový koncept do praxe neetabloval takmer vôbec. Slovensko v porovnaní nepatrí úplne na chvost, ale energetické komunity zatiaľ pribúdajú iba pomaly.

Európska legislatíva s komunitnou energetikou a ďalšími prvkami decentralizácie počíta už roky. Komisia zaviedla právne definície EÚ pre energetické spoločenstvá v smernici (EÚ) 2018/2001 o využívaní energie z obnoviteľných zdrojov (RED II) a v smernici (EÚ) 2019/944 o vnútornom trhu s elektrinou.

Do slovenskej legislatívy sa energetické spoločenstvá a komunity dostali pri transpozícii tzv. zimného energetického balíčka v roku 2022. Slovenské predpisy odvtedy poznajú aj viacero ďalších nových činností a hráčov na trhu, akými sú aktívni odberatelia či agregátori.

Podľa najnovšej správy Európskeho dvora audítorov však rozvoj tzv. komunitnej energetiky v EÚ vo všeobecnosti ďaleko zaostáva za pôvodnými očakávania.

„Sen o energetickej revolúcii EÚ na miestnej úrovni spomaľujú technické a právne prekážky,“ konštatujú audítori s tým, že po takmer 10 rokov od vytýčenia ambícií pokrok výrazne zaostáva za očakávaniami.

Kde vidia problém a čo navrhujú

Audítori konštatujú, že EÚ považuje energetické spoločenstvá za „silnú páku,“ ktorá má pomôcť dosiahnuť jej ciele v oblasti klímy a energetiky. Na ich podporu sú v rôznych podporných schémach EÚ alokované miliardy eur.

„Predpokladá, že do roku 2030 by mohli tvoriť významný podiel výrobnej kapacity Európy - 17 % veternej energie a 21 % slnečnej energie,“ poukazuje Európsky dvor audítorov s tým, prax zatiaľ hovorí niečo iné a pôvodné odhady sa javia ako príliš optimistické.

Čo hovoria aktuálne čísla? Jedným z cieľov na úrovni EÚ bolo, aby každá obec s viac ako 10 000 obyvateľmi mala do roku 2025 aspoň jedno energetické spoločenstvo vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov. K cieľu sa však doposiaľ priblížila iba hŕstka krajín.

Podiel obcí s viac ako 10 000 obyvateľmi aspoň s jedným energetickým spoločenstvom

Zdroj: EDA
VIESSMANN

„Európska komisia o tomto cieli ešte nepodala správu, ale z údajov zozbieraných audítormi EÚ vyplýva, že EÚ svoj cieľ z väčšej časti nesplnila,“ uvádzajú audítori.

Bariér, ktoré komunitnú energetiku brzdia, je viacero. A aj porovnanie skúseností zo Slovenska a Česka ukazuje, že prístupy každého štátu sa líšia. Niektoré body však podľa EDA platia univerzálne.

Zostáva vám 46% na dočítanie

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia(0)