Efleet konferencia elektromobily
VSE
Belimo

Podobné cesty, rôzne výsledky. Ako sa líši komunitná energetika na Slovensku a v Česku

Rozvoj zdieľania energie v oboch krajinách je odrazom nastavených podmienok pre komunitné riešenia aj trhu s elektrinou.

Podobné cesty, rozdielne výsledky. V čom sa líši komunitná energetika na Slovensku a v Česku

Foto: Depositphotos

Hoci legislatívny aj nástrojový rámec pre komunitnú energetiku vznikol na Slovensku skôr ako v Česku, riešenia založené na zdieľaní energie sa viac rozvíjajú u našich susedov. Vidno to na počte založených spoločenstiev, komunít aj aktívnych odberateľov, hoci ani tam sa o prudkom „boome” hovoriť nedá.

V čom sa podmienky v Čechách a na Slovensku líšia? Kto javí o komunitnú energetiku najväčší záujem a prečo sa počet spoločenstiev a komunít zvyšuje iba postupne?

Nejasné postavenie príspevkových organizácií

Najväčší záujem o zdieľanie energie je zo strany samospráv. Obce a VÚC sú popri fyzických osobách a malých podnikoch jedným zo subjektov, ktoré môžu zakladať energetické spoločenstvá a komunity vyrábajúce obnoviteľnú energiu. Zatiaľ čo česká legislatíva definuje ako členov aj dobrovoľné zväzky obcí a príspevkové organizácie samospráv, legislatíva na Slovensku takéto subjekty nezmieňuje.

„Ak chce mesto alebo príspevková organizácia vytvoriť energetické spoločenstvo a zapojiť škôlky, školy, či zariadenia pre seniorov, nie je explicitne uvedené, či tam tieto organizácie spadajú alebo nie,” upozorňoval Libor Láznička zo spoločnosti Energiqube na novembrovej konferencii e-focus, kde sa hovorilo aj o zdieľaní energie.

Zo zoznamov subjektov registrovaných pre zdieľanie energie vyplýva, že na oboch trhoch ide predovšetkým o aktívnych odberateľov z radov samospráv.

„Členmi nášho združenia sú najmä aktívni zákazníci. Nie je to často uvádzaný príklad chalupárov, zdieľajúcich elektrinu medzi bytom a druhou nehnuteľnosťou. Sú to skôr samosprávy a podnikatelia, ktorí sa pripravujú na väčší projekt. Testujú fungovanie s tým, že neskôr založia spoločenstvo,” objasňuje Eliška Beranová z Unie komunitní energetiky.

 
 

Zostáva vám 66% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Názor. Dopyt po maričoch elektriny rastie, je to aj dôsledok nerozvážnych politík

Názor. Dopyt po maričoch elektriny rastie, je to aj dôsledok nerozvážnych politík

Obnoviteľné zdroje často vytvárajú prebytky elektriny a tým škodia klíme, píše František Sztruhár.

Ako chce Španielsko elektrifikovať ekonomiku? Základom majú byť lacné obnoviteľné zdroje

Ako chce Španielsko elektrifikovať ekonomiku? Základom majú byť lacné obnoviteľné zdroje

Kapacity solárnych a veterných parkov majú niekoľkonásobne vzrásť, čo umožní výrobu vodíka za konkurencieschopnú cenu.

Názor. Sú slnečné a veterné elektrárne skutočne komplementárne? Dáta to nepotvrdzujú

Názor. Sú slnečné a veterné elektrárne skutočne komplementárne? Dáta to nepotvrdzujú

Slnko v našej zemepisnej šírke má ročné využitie maximálne okolo 11%, vietor 26 %, píše Andrej Hanzel.

X
X
X
X