Dve tretiny svetových inštalácií sa nachádzajú v troch krajinách. Nástupu klimatizácie sa však nevyhneme.
Spojené kráľovstvo zažilo v júli 2025 sériu veľmi silných vĺn horúčav. Hoci absolútne teplotné rekordy z roku 2022 zatiaľ nepadli, v Kente zaznamenali takmer 36 °C, presne v tej lokalite, kde som trávil leto na brigáde pred tridsiatimi rokmi.
S vysokými teplotami je problém. Vplývajú negatívne na kvalitu spánku aj pracovnú výkonnosť. Keď okolitá teplota stúpne nad tzv. termoneutrálnu zónu, za čo sa považuje rozsah 18 – 22 °C pri spánku a 20 – 24 °C pri práci, telo musí vynakladať energiu na ochladzovanie. Niektorí odborníci považujú za prijateľnú letnú pracovnú teplotu, teda pri ľahšom oblečení, v rozmedzí 23 - 26 °C.
Letá sú však nielen v Spojenom kráľovstve čoraz horúcejšie a v kanceláriách bez klimatizácie stúpa teplota neraz až ku tridsiatke. Riešenie je naporúdzi.
John Burn-Murdoch v júlovom komentári vo Financial Times píše: „Keď sa bývalého singapurského premiéra Lee Kuan Yewa spýtali na tajomstvo rýchleho vzostupu svojej krajiny z biedy až k dynamickému rozvoju v druhej polovici 20. storočia, mal dve odpovede. Po prvé: multietnická tolerancia v rozmanitej spoločnosti. Po druhé: klimatizácia.” 
Autor poukazuje na veľký rozdiel v používaní klimatizácie medzi USA a Európou, ktorý sa odráža aj v prekvapivo veľkom rozdiele v úmrtnosti súvisiacej s horúčavami. Briti považujú klimatizáciu za zbytočný luxus, aj preto má Londýn oveľa nižšiu chladiacu infraštruktúru, než napríklad americký Portland, hoci počet dní s teplotami vyžadujúcimi aktívne chladenie majú rovnaký.
Faktom je, že rozdiely v používaní klimatizácie sú medzi krajinami obrovské. V roku 2018 vydala IEA štúdiu, podľa ktorej malo z 2,8 miliárd ľudí žijúcich v najteplejších častiach sveta klimatizáciu iba 8 %, avšak v Spojených štátoch a Japonsku až 90 % domácností. Spolu s Čínou boli v týchto troch krajinách inštalované dve tretiny všetkých klimatizačných jednotiek vo svete.
Európa je v tomto porovnaní chudobný príbuzný, alebo presnejšie, spiaca princezná. Pritom vlaňajšia štúdia Eurostatu konštatuje, že potreba chladenia budov bola v EÚ v roku 2022 takmer štyrikrát vyššia než v roku 1979.
Zostáva vám 36% na dočítanie↓
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.