Marek Paál z SPP-d: Plynový kotol je najlacnejšie a zároveň ekologické riešenie

Uhlie ako palivo nepoužívajú iba veľké energetické podniky, ale stále aj niektoré domácnosti na Slovensku. Tzv. “malé zdroje znečistenia” tvoria zhruba 10 % celkových emisií skleníkových plynov, no až polovicu produkcie tuhých znečisťujúcich látok.

Zatiaľ čo v energetike emisie TZL od roku 2005 klesli na minimum zo štvrtinového podielu, v domácnostiach do roku 2018 ešte viac vzrástli a tvoria viac ako 40 %. Vyšší podiel pri tvorbe pevných častíc oproti začiatku tisícročia dosahuje aj priemysel, doprava a poľnohospodárstvo.

Pevné palivá sú, po plyne, druhým najčastejším zdrojom tepla v slovenských domácnostiach. Podľa údajov SHMÚ a štatistického úradu z roku 2019, takto kúri pätina domácností. V drvivej väčšine ide o palivové drevo (84 %), jednotkové podiely predstavujú drevné pelety, brikety. Zhruba 11 % kotlov na tuhé palivo v domácnostiach spaľuje čierne, hnedé uhlie, koks a uhoľné brikety.

Údaje SHMÚ teda ukazujú, že spaľovanie uhlia sa týka 44-tisíc slovenských domácností. Prepočty spoločnosti SPP-distribúcia odhadujú 30-tisíc domácností. “Rozdiel je v tom, že SHMÚ počíta aj domácnosti, ktoré čiastočne používajú aj iné palivo. Teda je tu ešte veľký potenciál pre zníženie uhoľných zdrojov,” uviedol Marek Paál, riaditeľ sekcie distribučných služieb SPP-distribúcia, v rámci webinára Slovenského plynárenského a naftového zväzu.

Zdroj: SHMÚ, ŠÚ SR, SPP-d

Zástupcovia plynárenského odvetvia, pochopiteľne, vidia plyn ako najrozumnejšiu alternatívu v prípade nahradenia uhlia v malých zdrojoch. Samosprávy, verejná správa a firmy v plynofikovaných oblastiach by z pohľadu dostupnosti infraštruktúry bez problémov mohli prejsť z uhlia na plyn.

Kotol výhodnejší než čerpadlo

Podľa prieskumu SPP-distribúcia ide o 64 takýchto zdrojov s potenciálom spotreby plynu na úrovni 2 mil. m3. V neplynofikovaných oblastiach sa možná náhrada týka 42 zdrojov, tu však prichádzajú do úvahy aj obnoviteľné zdroje energie.

Najväčšou skupinou malých uhoľných zdrojov je však uvedených 30-tisíc domácností. “Sú to oblasti, kde sa kúri najmä lacným uhlím alebo uhoľným kalom z Poľska, ktorý spôsobuje smogové podmienky na severe Slovenska,” vraví M. Paál. Je známy približný počet takýchto domácností, nie však ich presná lokalizácia. Plynárenská spoločnosť odhaduje potenciál ekvivalentu spotreby plynu v tejto skupine na 45 mil. m3.

Tabuľka: Porovnanie nákladov na vykurovanie rodinného domu

Zdroj: SPP-distribúcia

SPP-distribúcia porovnávala aj náklady vybraných riešení vykurovania v týchto domácnostiach pre modelový menší rodinný dom energetickej triedy A0 a A1. Moderný kotol na tuhé palivo, tepelné čerpadlo a kotol na plyn. “Kotol na zemný plyn vychádza ako najlepšie riešenie nielen z pohľadu nákladov pre koncového odberateľa, ale aj z hľadiska kvality ovzdušia.”

“Pri súčasnej cene emisných povoleniek je investícia do čerpadla dvoj- až päťnásobne vyššia v porovnaní s plynovým kotlom. Zemný plyn v prechodnom období je oveľa výhodnejší spôsob pre krajinu akou je Slovensko, kde si nemôžeme dovoliť zaťažovať koncového odberateľa vysokými nákladmi ako napríklad v Nemecku,” tvrdí M. Paál.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.