VSDS

Náhla dekarbonizácia a rekordný podiel zelenej energie. Koronakríza zamávala energetikou

Trh s elektrinou prešiel dramatickými zmenami, cena elektriny bola 27 dní v mínuse, konštatuje najnovšia správa Európskej komisie.

Náhla dekarbonizácia a rekordný podiel zelenej energie. Koronakríza zamávala energetikou
Foto: Fotolia

Európska elektroenergetika a trh s elektrinou majú za sebou búrlivé obdobie. Pandémia koronavírusu a prepad ekonomiky naprieč celou EÚ spôsobili strmý prepad ceny elektriny na trhoch, ale aj zmeny v štruktúre výroby energie. Ako víťaz z extrémneho vývoja vychádzajú obnoviteľné zdroje energie, ktoré opäť zlomili rekord.

Konštatuje to najnovšia správa Európskej komisie o vývoji trhu s elektrinou v druhom štvrťroku 2020.

Reštrikčné opatrenia a rôzne formy „lockdownu“ v jednotlivých štátoch EÚ sa podpísali pod náhly pokles dopytu po energii. V apríli až júni 2020 bola spotreba elektriny v porovnaní s rovnakým obdobím predošlého roka nižšia o 11 %. Medziročný pokles tak zostal na podobnej úrovni ako v prvom kvartáli.

Pokles dopytu v tlačil ceny elektriny v druhom štvrťroku nadol. „Veľkoobchodné ceny klesli o 30 – 50 % a dosiahli úrovne, aké neboli zaznamenané viac ako desaťročie,“ zhrnula Komisia.

V tomto článku sa dozviete:

  • ako sa zmenila štruktúra výroby elektriny v EÚ,
  • ktoré zdroje zaznamenali najväčší pokles,
  • aké boli ceny elektriny na trhoch,
  • ako sa vyvíjali celkové emisie z energetiky.

Najnovšej správe o trhu so zemným plynom sme sa na Energie-portal.sk podrobnejšie venovali v tomto texte.

Uhlie, zemný plyn a jadro tratili

V súvislosti s výrobou elektrickej energie správa Komisie hovorí o „dramatických zmenách.“

Najväčší prepad v dôsledku dopytového šoku zaznamenala výroba elektriny z fosílnych palív, ktorej podiel v energetickom mixe klesol na 9 %. Produkcia uhoľných elektrární v EÚ medziročne klesla o 34 % (-32 TWh).

Šok na trhu negatívne ovplyvnil takisto produkciu plynových elektrární, ktoré napriek pokračujúcemu odklonu európskej energetiky od uhlia k plynu znížili produkciu o 13 TWh.

Atómové elektrárne oproti rovnakému obdobiu predošlého roka vyrobili o 17 % menej energie (-30 TWh). Pokles bol najvýraznejší v krajinách s veľkým podielom jadra v energetickom mixe, najmä vo Francúzsku a Švédsku.

OZE zlomili rekord

Na druhej strane za „víťaza“ mimoriadnej situácie na trhu správa Komisie považuje obnoviteľné zdroje energie (OZE).

Najmä vďaka rastu výroby vo vodných elektrárňach a rekordnej produkcii solárnych elektrární dosiahli OZE v energetickom mixe EÚ svoj historicky najvyšší podiel 43 %. Výroba zelenej energie v apríli až júni 2020 vzrástla medziročne zhruba o 11 TWh.

„Vďaka svojim takmer nulovým prevádzkovým nákladom pri výrobe energie boli obnoviteľné zdroje najmenej zasiahnuté pandémiou a dokázali získať veľký podiel scvrknutého koláča spotreby,“ uviedla Európska komisia.

Náhly odklon od fosílnych palív sa podpísal aj pod skokové zníženie emisií z európskej energetiky. Celková uhlíková stopa výroby elektriny v EÚ sa medziročne zmenšila o 25 %.

„Ak k tomu pripočítame 22 % pokles v prvom kvartáli, elektroenergetika je na dobrej ceste znovu dosiahnuť dvojciferný pokles emisií CO2 po poklese o 15 % v roku 2019,“ zhrnula Komisia.

Flexibilita sietí bude kľúčová

Okrem výroby elektriny čelili mimoriadnej situácii v druhom štvrťroku 2020 aj prenosové a elektrizačné sústavy.

Zostáva vám 35% na dočítanie

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia(0)