Komisia predstavila ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030

Hlavými cieľmi sú:

• zníženie emisií skleníkových plynov o 40 % pod úroveň z roku 1990

• zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov minimálne na 27 % ako cieľ záväzný pre celú Úniu.

Rámec do roku 2030 vychádza podľa Komisie z podrobnej analýzy cien energie a nákladov na energiu, pričom má investorom zabezpečiť regulačnú istotu a koordinovaný prístup na úrovni členských štátov. Tento mechanizmus by mal viesť k rozvoju nových technológií.

O oznámení, v ktorom sa stanovuje rámec do roku 2030, sa bude diskutovať na najvyššej úrovni, konkrétne v Európskej rade a v Európskom parlamente. Oznámenie sprevádza legislatívny návrh trhovej stabilizačnej rezervy pre systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), ktorého ďalšie obdobie začína v roku 2021.

Politický rámec do roku 2030 stanovený Komisiou obsahuje tieto kľúčové prvky:

• Záväzný cieľ zníženia skleníkových plynov: Ústredný cieľ energetickej politiky a politiky v oblasti zmeny klímy EÚ do roku 2030, ktorým je zníženie emisií o 40 % pod úroveň z roku 1990, sa dosiahne výhradne prostredníctvom domácich opatrení. Ročné zníženie v rámci stropu emisií zo sektorov systému EU ETS sa tým po roku 2020 prehĺbi zo súčasných 1,74 % na 2,2 %. Emisie zo sektorov mimo systému EU ETS sa budú musieť znížiť o 30 % pod úroveň z roku 2005, pričom na tomto úsilí sa budú rovnakou mierou podieľať všetky členské štáty. Komisia vyzýva Radu a Európsky parlament, aby do konca roka 2014 odsúhlasili prísľub týkajúci sa zníženia o 40 %, ktorý môže EÚ na začiatku roka 2015 deklarovať ako súčasť medzinárodných rokovaní o novej celosvetovej dohode v oblasti klímy, ktorá sa má uzatvoriť v Paríži na konci roka 2015.

• Cieľ v oblasti obnoviteľnej energie záväzný pre celú EÚ: Najdôležitejšiu úlohu bude zohrávať energia z obnoviteľných zdrojov. Cieľ záväzný pre celú EÚ dosiahnuť do roku 2030 podiel minimálne 27 % energie z obnoviteľných zdrojov.

• Energetická účinnosť: Zlepšením energetickej účinnosti sa prispeje k plneniu všetkých cieľov energetickej politiky EÚ. Bez toho nie je možný prechod na konkurencieschopný, bezpečný a udržateľný energetický systém. Úloha energetickej účinnosti v rámci do roku 2030 sa podrobnejšie zváži pri preskúmaní smernice o energetickej účinnosti, ktoré sa má uskutočniť v tomto roku. Po dokončení preskúmania Komisia zváži prípadnú potrebu zmien v smernici. Do vnútroštátnych plánov pre energetiku budú musieť členské štáty začleniť aj energetickú účinnosť.

• Reforma systému EU ETS: Na začiatok ďalšieho obdobia fungovania systému ETS (v roku 2021) navrhuje Komisia zavedenie trhovej stabilizačnej rezervy. Tá bude riešiť prebytky emisných kvót, ktoré sa v posledných rokoch vytvorili, a zároveň zlepší odolnosť systému voči veľkým otrasom prostredníctvom automatickej úpravy ponuky kvót, ktoré sa majú predávať formou aukcií. Vytvorenie takejto rezervy – spolu s nedávno odsúhlaseným odložením predaja 900 miliónov kvót na obdobie rokov 2019 až 2020 (‚back-loading’) - podporuje široké spektrum zainteresovaných strán. Podľa dnes navrhnutých právnych predpisov bude rezerva v plnej miere fungovať v súlade s vopred vymedzenými pravidlami, čo neponechá Komisii ani členským štátom voľná ruka pri jej implementácii.

• Komisia navrhuje súbor kľúčových ukazovateľov na posúdenie pokroku a na poskytnutie presných podkladov, umožňujúcich prípadnú reakciu na úrovni politiky. Tieto ukazovatele sa týkajú napríklad cenových rozdielov v oblasti energetiky medzi najväčšími obchodnými partnermi, diverzifikácie dodávok a využívania miestnych zdrojov energie, ako aj kapacít prepojenia medzi členskými štátmi. Pomocou týchto ukazovateľov budú môcť politiky do roku 2030 zabezpečiť konkurencieschopný a bezpečný energetický systém, v rámci ktorého sa bude naďalej vychádzať z integrácie trhov, diverzifikácie dodávok, zvýšenej konkurencieschopnosti, rozvoja miestnych zdrojov energie, ako aj podpory výskumu, vývoja a inovácie.

• Nový systém riadenia: V rámci do roku 2030 sa navrhuje nový rámec riadenia vychádzajúci z vnútroštátnych plánov pre konkurencieschopnú, bezpečnú a udržateľnú energetiku. Podľa chystaného usmernenia Komisie pripravia tieto plány členské štáty v rámci spoločného prístupu, ktorým sa zabezpečí väčšia istota pre investorov a lepšia transparentnosť, a zároveň zvýši súdržnosť a zlepší koordinácia a dohľad EÚ. Dostatočne vysokú ambicióznosť týchto plánov, ako aj ich trvalú konzistentnosť a súlad zabezpečí opakovaný spoločný postup Komisie a členských štátov.

Oznámenie, v ktorom sa stanovuje rámec do roku 2030, sprevádza správa o cenách energie a nákladoch na energiu, v ktorej sa posudzujú kľúčové stimuly a porovnávajú ceny EÚ s cenami jej hlavných obchodných partnerov.

„Ceny energie sa od roku 2008 zvýšili takmer vo všetkých členských štátoch – a to najmä v dôsledku daní a odvodov, ale aj vyšších nákladov na energetické sústavy. Pri porovnaní s medzinárodnými partnermi vystupujú do popredia čoraz väčšie cenové rozdiely, a to najmä pri porovnaní cien plynu v USA. Hrozí tak zhoršenie konkurencieschopnosti Európy predovšetkým v energeticky náročných priemyselných odvetviach,“ konštatuje Komisia.

Zvyšovanie cien energie sa však podľa Komisie môže čiastočne kompenzovať politikami v oblasti nákladovo efektívnej energie a politikami v oblasti zmeny klímy, konkurencieschopnými trhmi s energiou a opatreniami na zlepšovanie energetickej účinnosti, k akým patrí využívanie energeticky účinných výrobkov.

Ďalšie kroky, odkaz na dokument

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.