Plus mínus týždeň. Malatinského netvorivý prínos a Marxov ventilátor

Plus týždňa – Malatinského netvorivý prínos

Ak nás niečo plynová kríza z roku 2009 naučila, tak to, že plynovodov z a na Slovensko nikdy nebude dosť. Preto si minulotýždňový progres v prepojení našej krajiny a Poľska bez diskusie zaslúži uznanie. Slovenský minister hospodárstva Tomáš Malatinský totiž so svojim poľským kolegom podpísali intenčný list, teda písomný záväzok o spolupráci oboch krajín v tejto oblasti.

Síce na záväzných deklaraciách z medzinárodnej politickej kuchyne si ešte nikto nič neuvaril, ale každý posun má svoju hodnotu. Minimálne keď list má poputovať do Bruselu s vrúcnym želaním, aby financie z eurofondov začali prúdiť aj do tohto projektu.

Európska únia tak dostane opäť zaujímavú šancu. Podpísať sa pod zámer, ktorý síce z celoeurópskeho hľadiska nie je kľúčovou otázkou, menej mainstreamový ako eustreamový, no vyznačuje sa nefalšovanou zmysluplnosťou.

A výraznejšie podporovať zmysluplné projekty v energetike by pre Brusel mohla byť celkom vítaná zmena. Obzvlášť, keď vo všeobecnosti jej počiny v tejto oblasti sa najplodnejšie prejavili v oblasti literárnej vedy. Aj vďaka biopalivám, Nabuccu, či štítkovaniu budov totiž vznikol nový literárny subžáner, takzvaná psychofraška.

Preto si Aplauz týždňa zaslúžil práve aj Tomáš Malatinský, ktorý deklaroval význam plynovodu. Ako „v súčasnosti najdôležitejšieho bodu spolupráce medzi Slovenskom a Poľskom v sektore plynárenstva“.

Bokom úvah, čo asi predstavujú ďalšie body spolupráce v oblasti plynárenstva, nemožno nesúhlasiť. Pán Malatinský do projektu síce príliš tvorivo nezasiahol, ale na druhej strane ani mu neublížil. Čo za pozornosť určite stojí, pretože tvorivosť súčasného kabinetu v oblasti energetiky sa spravidla obmedzuje len na vytĺkanie politického kapitálu.

Mínus týždňa – Marxov ventilátor

Sto rokov je v triednom boji strašne dlho a marxizmus – leninizmus sa musí v hrobe obracať rýchlosťou špičkového ventilátora. Minimálne k tomu prispela aj demonštrácia baníkov v českých uliciach. Celkový obraz ako veľký námet socialistického realizmu totiž od Marxových čias mutoval do prapodivnej podoby. Na prvý pohľad je idylka demonštrujúcich stále zachovaná v celej pompe – transparenty vejú, hrdlá skandujú, iskry v očiach demonštrujúcich vyvolávajú rešpekt. Na druhý pohľad už niečo škrípe.

Predovšetkým fakt, že pred spravodlivým hnevom pracujúcich sa netrasie zradný kapitalista. Naopak všetko nasvedčuje tomu, že odborová úderka mu robí doslova dobre. Nejde pritom o masochizmus, ale minimálne koordinovaný postup manažmentu a samotných baníkov. Čo podčiarkuje napríklad i zdieľanie mailing listu novinárov firmy a odborov.

Baníci sa totiž rozhodli bojovať za prelomenie ťažobných limitov uhlia v Českej republike. Presne za tento cieľ dlhodobo bojuje aj ich zamestnávateľ. Napriek tomu, že tento cieľ je zo strany spoločnosti legitímny, no využívanie demonštrácií na presadenie svojho plánu naozaj pôsobí minimálne invenčne. Predovšetkým, ak núti autora týchto riadkov dať za pravdu ekoteroristom, ktorí na to poukazujú. (Ospravedlnenie za pojem ekoterorista uverejním v pondelok.)

Na druhej strane treba priznať spoločnosti istú zásluhu. V priamom prenose dokázať, že tripartita už je relikt dávnych čias sa podarilo málokomu.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.