Zrušenie cenového rozhodnutia ÚRSO a faktúra v koši

Po tlaku verejnosti a politických predstaviteľov predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví („ÚRSO“) uviedol, že dôjde k zrušeniu sporných cenových rozhodnutí, ktorými sa zvýšili tzv. fixné poplatky pre rok 2017 v rámci pôsobnosti spoločnosti Stredoslovenská energetika – Distribúcia a SPP – distribúcia.

V nadväznosti na to predseda vlády Slovenskej republiky konštatoval, že faktúry, ktoré boli odberateľom energií vystavené na základe týchto cenových rozhodnutí, možno hodiť do koša a nevšímať si ich.

V tejto súvislosti sa otvára otázka, či naše právne predpisy umožňujú postupovať tak, ako to bolo politickými predstaviteľmi a predsedom ÚRSO prezentované verejnosti.

1. Možnosti zrušenia cenového rozhodnutia ÚRSO

Postup zrušenia, resp. zmeny cenových rozhodnutí ÚRSO sa riadi zákonom o regulácii¹ a zároveň subsidiárne Správnym poriadkom².

1.1. Správny poriadok

Čo sa týka použitia Správneho poriadku, zákon o regulácii vylučuje použitie ustanovení Správneho poriadku upravujúcich postup preskúmania rozhodnutí, ktoré nadobudli právoplatnosť (obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), preto sú v tejto súvislosti aplikovateľné iba ustanovenia o odvolaní.

Odvolanie proti cenovému rozhodnutiu môže podať iba účastník konania, teda v danom prípade príslušný regulovaný subjekt (SSE-D alebo SPP – distribúcia), a to iba voči rozhodnutiu, ktoré nenadobudlo právoplatnosť.

Podľa zákona o regulácii je možné podať odvolanie proti rozhodnutiam vydaným v cenovom konaní do 40 dní odo dňa oznámenia príslušného cenového rozhodnutia.

Správny poriadok upravuje v rámci odvolacieho konania tzv. autoremedúru, táto je však aplikovateľná len za splnenia nasledovných podmienok:

1. účastník konania podal odvolanie v lehote 40 dní od oznámenia cenového rozhodnutia;

2. správny orgán v plnom rozsahu vyhovie odvolaniu;

3. rozhodnutie sa netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo s tým ostatní účastníci konania súhlasia.

To znamená, že tzv. autoremedúra podľa Správneho poriadku neprichádza do úvahy na základe vlastného podnetu správneho orgánu.

1.2. Zákon o regulácii

Podľa zákona o regulácii možno do cenových rozhodnutí zasiahnuť iba nasledovnými spôsobmi:

1. na základe odvolania regulovaného subjektu (§ 18 zákona o regulácii); alebo

2. na základe ustanovenia § 17 zákona o regulácii, ktoré upravuje zmenu rozhodnutia, zrušenie rozhodnutia a zastavenie konania.

Čo sa týka odvolania, jeho úprava vychádza z vyššie uvedenej úpravy v Správnom poriadku s tým, že odvolanie účastníka konania proti cenovému rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Inými slovami, kým nedôjde k rozhodnutiu o odvolaní proti cenovému rozhodnutiu, napadnuté cenové rozhodnutie je záväzné.

Ustanovenie § 17 zákona o regulácii predstavuje jedinú zákonnú možnosť, ako zmeniť, resp. zrušiť rozhodnutie bez toho, aby účastník konania podal odvolanie. Prostredníctvom tohto ustanovenia možno zrušiť aj právoplatné rozhodnutia ÚRSO, a to aj z vlastného podnetu ÚRSO.

Aj v danom prípade však musia byť splnené zákonné podmienky, podľa ktorých je zmena, resp. zrušenie rozhodnutia možné, ak:

1. je to potrebné na dosiahnutie účelu regulácie podľa § 3 ods. 1 zákona o regulácii;

2. rozhodnutie bolo vydané na základe nepravdivých alebo nesprávnych údajov predložených účastníkom konania;

3. ide o stav núdze v elektroenergetike alebo o krízovú situáciu v plynárenstve;

4. sa zmenil rozsah cenovej regulácie alebo spôsob vykonávania cenovej regulácie;

5. sa výrazne zmenili ekonomické parametre, z ktorých sa vychádzalo pri určení ceny;

6. regulovaný subjekt zanikol;

7. bol regulovaný subjekt vyňatý z regulácie alebo prestal vykonávať regulovanú činnosť;

8. sa zmenili podmienky, na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie podľa § 13, alebo nastali skutočnosti, ktoré túto zmenu odôvodňujú;

9. sa zmenili podmienky, na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie podľa § 13, alebo nastali skutočnosti, ktoré túto zmenu odôvodňujú.

Zatiaľ nie je známe, ktorý z uvedených právnych inštitútov chce ÚRSO na zrušenie cenového rozhodnutia ÚRSO využiť, z dostupných informácií vyplýva, že k zrušeniu má dôjsť prostredníctvom autoremedúry.

Autoremedúra je klasicky vnímaná ako inštitút uplatňovaný v odvolacom konaní v zmysle vyššie uvedeného postupu podľa Správneho poriadku. V tejto súvislosti nemáme vedomosť o tom, že sporné cenové rozhodnutia boli napadnuté účastníkmi konania, čo je základným predpokladom na využitie inštitútu autoremedúry.

ÚRSO však mohlo mať pod autoremedúrou na mysli aj inštitút zrušenia cenových rozhodnutí podľa ustanovenia § 17 zákona o regulácii. V takomto prípade by však musela byť splnená jedna z vyššie uvedených podmienok uplatnenia tohto inštitútu, k tomu podľa nášho názoru nedošlo.

Jediné známe dôvody plánovaného zrušenia cenových rozhodnutí sú iba podnety občanov³ a nesúhlas, resp. želanie politických predstaviteľov⁴. Ani jeden z uvedených dôvodov nemožno subsumovať pod vyššie uvedené predpoklady zrušenia cenového rozhodnutia podľa ustanovenia § 17 zákona o regulácii.

Na prvý pohľad sa javí byť najschodnejším ten dôvod, že zmena, resp. zrušenie rozhodnutia je potrebné na dosiahnutie účelu regulácie podľa § 3 ods. 1 zákona o regulácii (dôvod podľa § 17 ods. 1 zákona o regulácii).

V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o regulácii je účelom regulácie transparentným a nediskriminačným spôsobom zabezpečiť dostupnosť tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností za primerané ceny a v určenej kvalite.

Tento dôvod by preto prichádzal do úvahy iba v prípade, ak by ÚRSO uznalo, že vydané cenové rozhodnutia boli:

• diskriminačné,

• netransparentné,

• cenovo neprimerané, alebo by

• nezabezpečovali dostupnosť tovarov v určenej kvalite.

ÚRSO však naďalej nepovažuje vzniknutú situáciu za zlyhanie ÚRSO⁵, teda nespochybňuje súlad cenových rozhodnutí s týmito princípmi, preto podľa nášho názoru uvedené dôvody zrušenia cenových rozhodnutí neprichádzajú do úvahy.

2. Nezávislosť ÚRSO

Na jednej strane ÚRSO odmieta svoje pochybenie pri vydávaní dotknutých cenových rozhodnutí, na druhej strane však avizuje ich zrušenie.

Ak ÚRSO tvrdí, že jeho cenové rozhodnutia všetky zákonné kritériá spĺňajú, nebude mať zrušenie zákonný podklad a zároveň sú namieste aj pochybnosti o nezávislosti ÚRSO.

Jediný doposiaľ známy dôvod na zrušenie cenových rozhodnutí je tlak verejnosti a politických predstaviteľov, avšak podľa zákona o energetike musí ÚRSO pri výkone svojej pôsobnosti postupovať nestranne a nezávisle. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci ani ďalšie osoby ho nesmú ovplyvňovať pri vykonávaní jeho pôsobnosti.

Z uvedeného vyplýva, že ÚRSO nemôže prispôsobovať svoje konanie želaniam politických predstaviteľov ani verejnej mienke.

3. Faktúry do koša nehádzať

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.