V polovici januára bolo po dlhšej dobe zverejnené ďalšie rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky1 v kauze tzv. G-komponentu (platby za prístup do distribučnej sústavy).
Ústavný súd SR (ďalej ako „Ústavný súd“) rozhodol v prospech Distribučnej spoločnosti2, keď skonštatoval porušenie jej práva na súdnu ochranu. Rozhodnutím sa súčasne zrušili viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Žiline3 (ďalej ako „Krajský súd“)4, ktoré boli vydané v prospech výrobcov elektriny.
Závery Krajského súdu
Distribučná spoločnosť napadla Rozhodnutia Krajského súdu, ktoré priznali výrobcom elektriny právo na vrátenie G-komponentu.
Krajský súd sa v nich stotožnil so skoršími závermi Ústavného súdu5, kde Ústavný súd skonštatoval, že G-komponent je protiústavný v prípade, ak sa vypláca (i) bez uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, ktorá (ii) má náležitosti v zmysle zákona o energetike v znení účinnom do 31. 12. 20186.
Keďže žiadna zmluva o prístupe a distribúcii predložená nebola, Krajský súd uložil Distribučnej spoločnosti povinnosť vrátiť G-komponent výrobcom.
Argumentácia Distribučnej spoločnosti
Distribučná spoločnosť najmä namietala, že Krajský súd použil nesprávny predpis, nakoľko mal vec posúdiť podľa predošlej právnej úpravy7, keďže k pripojeniu výrobcov do distribučnej sústavy došlo ešte v roku 2011.
Predošlý zákon o energetike ukladal výrobcovi povinnosť uzatvoriť zmluvu o prístupe, ak chcel byť výrobca pripojený do sústavy. Teda pripojený výrobca využíval aj prístup do sústavy a mal platiť G-komponent, pričom ďalšie legislatívne zmeny na užívanie prístupu nemajú vplyv.
Závery Ústavného súdu
Ústavný súd považoval Rozhodnutia Krajského súdu za nesprávne, a preto ich zrušil. Dôvodom nesprávnosti bol omyl Krajského súdu pri určení, kedy došlo k pripojeniu výrobcov do sústavy. Ústavný súd na rozdiel od Krajského súdu skonštatoval, že k pripojeniu došlo v roku 2010 (nie v roku 2014).
Preto sa na tento prípad vzťahuje Predošlý zákon o energetike, a nie Súčasný zákon o energetike, z ktorého Krajský súd vychádzal.
Pripojenie je prístup
Ústavný súd skonštatoval záver, že výrobca pripojený do sústavy v režime Predošlého zákona o energetike využíva prístup do sústavy aj podľa Súčasného zákona o energetike a je preto povinný platiť G-komponent.
Ústavný súd sa tak prihlásil k viacerým rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR8, pričom niektoré z nich sú aktuálne napadnuté na Ústavnom súde na základe sťažností viacerých výrobcov elektriny9.
Najvyšší súd totiž opakovane rozhodol, že každý výrobca elektriny, ktorý chcel byť pripojený do sústavy podľa Predošlého zákona o energetike, musel využívať aj prístup do sústavy.
Tento záver platí aj po zmene právnej úpravy, nakoľko podľa Najvyššieho súdu zmluva o prístupe a pripojení ostala aj naďalej v platnosti a nebolo potrebné uzatvárať novú zmluvu o prístupe a distribúcii.
Ústavný súd okrem iného poukázal aj na novelizované znenie Súčasného zákona o energetike10, podľa ktorého prístup do sústavy znamená pre výrobcov právo dodávať elektrinu do sústavy a zmluva o prístupe a distribúcii nemusí pre výrobcov obsahovať distribučnú vložku.
Rovnako vychádzal aj z dôvodovej správy novelizovaného znenia, kde sa uvádza, že sa len „spresňuje“ definícia prístupu, resp. „upresňuje“ definícia zmluvy o prístupe a distribúcii, teda že nejde o žiadne podstatné zmeny (hoci zo znenia novely je zrejmé, že ide o podstatné zmeny).
Záverom Ústavný súd konštatoval, že novelizované znenie Súčasného zákona o energetike opätovne zaviedlo povinnosť pripojeného výrobcu mať uzatvorenú zmluvu o prístupe, ktorá bola zakotvená aj v Predošlom zákone o energetike.
Došlo k zmene postoja Ústavného súdu v otázke G-komponentu?
Aj keď Ústavný súd výslovne uviedol, že pri tomto rozhodovaní nemohol vychádzať zo svojho predošlého rozhodnutia, teda závery predošlého rozhodnutia nezohľadnil, s týmto záverom môžeme polemizovať.
Ústavný súd totiž v predošlom rozhodnutí uviedol, že G-komponent majú platiť len tí výrobcovia, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o prístupe a distribúcii, ktorá má všetky náležitosti podľa Súčasného zákona o energetike. Teda ide o zmluvu, kde má výrobca aj právo na prepravu elektriny, teda jej distribúciu.
Ústavný súd v tomto novšom Rozhodnutí uviedol, že G-komponent má platiť aj ten výrobca, ktorý bol pripojený do sústavy ešte pred rokom 2012 a ktorý nemusí mať uzatvorenú zmluvu o prístupe a distribúcii podľa Súčasného zákona o energetike.
Tieto závery si podľa nášho názoru minimálne protirečia, pretože v predošlom rozhodnutí Ústavný súd síce vykladal Súčasný zákon o energetike, ale všetky zmluvy o prístupe (vrátane zmlúv uzatvorených v režime predošlej úpravy) musia byť v súlade so Súčasným zákonom o energetike.
Navyše Ústavný súd interpretoval aktuálnu právnu úpravu na skôr vzniknuté právne vzťahy len z pohľadu dôvodovej správy, ktorá je v zjavnom rozpore so znením novelizovaného zákona o energetike.
Nehovoriac o tom, že sa priklonil k záverom viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktoré sú aktuálne napadnuté na Ústavnom súde, teda o ich správnosti možno mať pochybnosti.
Bude zaujímavé zistiť, či Ústavný súd aj ďalšími svojimi rozhodnutiami potvrdí predmetné Rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré sa zjavne odkláňa od jeho Predošlého rozhodnutia, alebo či rozhodne opačne a bude sa pridržiavať svojich predošlých záverov.
1 Nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 257/2020 (ďalej ako „Rozhodnutie“)
2 Stredoslovenská distribučná, a. s. (ďalej ako „Distribučná spoločnosť“)
3 Ide o rozhodnutia sp. zn. 13Cob/47/2018 z 26. septembra 2018, sp. zn. 13Cob/37/2018 z 19. septembra 2018 a sp. zn. 13Cob/39/2018 (ďalej ako „Rozhodnutia Krajského súdu“).
4 Ide o rozhodnutia sp. zn. 13Cob/47/2018 z 26. septembra 2018, sp. zn. 13Cob/37/2018 z 19. septembra 2018 a sp. zn. 13Cob/39/2018 (ďalej ako „Rozhodnutia Krajského súdu“).
5Tieto závery boli skonštatované v predošlom náleze sp. zn. Pl. ÚS 17/2014 (ďalej len „Predošlý nález“).
6 Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej ako „Súčasný zákon o energetike“).
7 Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike (ďalej len „Predošlý zákon o energetike“).
8 Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/13/2019, 1Obdo/25/2019, 2Obdo/9/2019, 2Obdo/15/2019, 3Obdo/18/2019
9 Ide o konanie vedené pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. Rvp 352/2020, predmetom ktorého je posúdenie rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/18/2019, 2Obdo/15/2019, 1Obdo/18/2019.
10 Ide o znenie Súčasného zákona o energetike účinné od 1. 1. 2019 v zmysle zákona č. 309/2018 Z. z.
Mgr. Ján Macej, PhD.
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.