Zlatý vek jadrovej energetiky skončil, tvrdí český expert. Reaktory sa budú odstavovať rýchlejšie ako budú pribúdať nové

Aké sú vývojové trendy v oblasti jadrovej energetiky? Môžeme jadro označiť za bezemisný zdroj energie? Ako jadrová energetika súvisí s klimatickou zemnou a aká je budúcnosť jadra v rámci energetického mixu Českej republiky?

Na tieto otázky odpovedal v panelovej debate v rámci festivalu Uroboros Edvard Sequens, energetický konzultant zo združenia Calla: Združenie pre záchranu prostredia, člen Výboru pre udržateľnú energetiku a dopravu Rady vlády pre trvalo udržateľný rozvoj a sekretár Platformy proti hlbinnému úložisku.

Festival Uroboros v Prahe každoročne spája výskumníkov, umelcov a dizajnérov, ktorí vo svojej tvorbe reflektujú environmentálne otázky. Debata sa uskutočnila 6. októbra v Kampuse Hybernská.

Odvetvie zažíva stagnáciu

„Jadrová energetika je, obzvlášť v Česku, považovaná za skoro zázračnú technológiu, ktorá nám má pomôcť predchádzať klimatickej kríze, má nahradiť uhlie a plyn, zaistiť energetickú sebestačnosť Českej republiky, no ja si myslím, že nielen v Česku, ale aj v globálnom meradle jadrová energetika ten potenciál ani možnosti nemá,“ hovorí Edvard Sequens.

Napriek neustále narastajúcemu úsiliu o ich nahradenie fosílne palivá stále tvoria 80 % svetovej energie, pričom jadrová energetika zaisťuje približne 10 % energie vo svete. Sequens tvrdí, že keby sme mali týchto 80 % nahradiť jadrom, tak elektrárne nemáme kde stavať.

Pri takom počte nových reaktorov by navyše tiež rástli riziká a pravdepodobne by sa na výstavbu nenašli financie. V sedemdesiatych rokoch boli očakávania od jadrovej energetiky veľmi ambiciózne, no postupne sa ukázalo, že nebude možné ich dosiahnuť.

Jadrová energetika zažívala boom do osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Hrubú čiaru za tým do značnej miery urobila havária v Černobyle a nový rast odvetvia opäť pribrzdila Fukušima. V posledných desaťročiach nepozorujeme v jadrovej energetike veľký vývoj, čo sa v budúcnosti prejaví na odstavovaní reaktorov.

„Dopad Černobyľu naozaj nebol drobný, spôsobil stagnáciu celého priemyslu. Predtým boli očakávania medzinárodnej atómovej agentúry oveľa vyššie, obrovské nárasty neodpovedali realite. Z bezpečnostného aj ekonomického hľadiska v poslednej dobe obor stagnuje,“ vysvetľuje Edvard Sequens.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.