Zelené technológie napredujú, no ciele pre rok 2030 sa zrejme nesplnia, tvrdí správa

V roku 2015 podpísali prakticky všetky štáty sveta tzv. Parížsky dohovor, ktorý predpokladá zavádzanie nízko- a bez-uhlíkových technológií. Úsilie v Európskej únii sa ešte zintenzívnilo po prijatí Európskej zelenej dohody a stratégie Fit for 55.

Je tu takmer polovica dekády, ktorá sa označuje za kľúčovú v snahe o dekarbonizáciu a nahrádzanie fosílnych palív. Ako si vedie Európa v energetickej tranzícii? Ako sa vyvíja zavádzanie nových technológií pri výrobe a dodávke energií a palív? Analýza poradenskej spoločnosti McKinsey porovnala ambiciózne politické ciele s reálnym stavom a výhľadom na najbližšie roky.

V článku sa dozviete:

• aké technológie posudzovala správa,
• ktoré dva typy výroby elektriny zaznamenali najväčší nárast za posledných 15 rokov,
• akým rizikám čelia zelené zdroje,
• ako veľká je medzera medzi súčasnými, plánovanými a cieľovými kapacitami nových technológií v Európe,
• koľko elektromobilov je na európskych cestách a aký je cieľový stav v roku 2030,
• prečo je zavádzanie technológií zachytávania uhlíka, výroby zeleného vodíka a biopalív ešte náročnejšie než rozvoj “tradičných” obnoviteľných zdrojov.

Naplnenie ambicióznych klimatických cieľov záleží od tempa zavádzania kľúčových a navzájom prepojených technológií. Sem patria obnoviteľné zdroje energie, elektromobily, tepelné čerpadlá, batériová akumulácia, zelený vodík, zachytávanie uhlíka a udržateľné palivá.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.