Dva roky Petra Žigu (Smer-SD) vo funkcii ministra životného prostredia
nepriniesli iba úspechy. V hodnotení vypracovanom pre agentúru TASR to
konštatuje Zelená koalícia mimovládnych organizácií.
Žiga prišiel v pondelok (7.4.) s odpočtom činnosti v polčase svojho pôsobenia. Mimovládky chápu zdôraznenie úspechov pri hodnotení jeho vlastnej činnosti. Je mu ale aj čo vyčítať, skonštatovali.
„V oblasti ochrany klímy sa Slovenská republika na medzinárodnej úrovni zastáva znečisťovateľov a usiluje sa znížiť už aj tak nedostatočné ciele novej európskej klimaticko-energetickej politiky,“ zhodnotil koordinátor Zelenej koalície Roman Havlíček.
Koalícia to považuje za výrazný neúspech ministerstva, ktoré by malo podľa mimovládok na prvom mieste presadzovať výraznejšie znižovanie emisií skleníkových plynov.
Tretí sektor si všíma, že v odpočte sa neobjavila environmentálna výchova. „Právom, pretože napriek tomu, že potrebu zvyšovania environmentálneho povedomia rezort MŽP spomína vždy ako najúčinnejší nástroj dlhodobej ochrany životného prostredia, sa za dva roky v tejto oblasti neudialo nič podstatné,“ tvrdí Havlíček.
Podľa koalície je potrebné, aby v spolupráci s ministerstvom školstva a mimovládnymi organizáciami envirorezort pripravil koncepciu envirovýchovy, ktorá bude mať jasne definované a merateľné ciele.
Minister v odpočte uviedol, že sa mu podarilo obnoviť čerpanie európskych peňazí z Operačného programu Životné prostredie. Zelená koalícia to považuje za diskutabilné. K zastaveniu čerpania eurofondov podľa mimovládok došlo predovšetkým preto, ako boli riadené v rokoch 2006–2010, čiže počas prvej vlády strany Smer-SD. „Preto by sme to asi nezdôrazňovali ako úspech ministra z tej istej strany,“ uviedli.
Žiga vo svojom odpočte pripomenul, že sa mu poradilo presadiť legislatívny rámec úplne nového zákona o odpadoch, ktorý by mal Slovensko v oblasti odpadov posunúť medzi moderné krajiny. Podľa koalície dosiaľ prezentované zámery v tejto oblasti ale nie sú dostatočné a dostatočne dotiahnuté. Mimovládky tvrdia, že chýba lepšia vynútiteľnosť novej právnej normy tak, aby bola po schválení braná vážne. „Bežná prax v odpadovom hospodárstve je skôr beztrestné obchádzanie aj dobre myslených častí odpadovej legislatívy,“ konštatuje Havlíček.
Minister v odpočte ocenil novovybudovanú protipovodňovú ochranu, ktorá vlani uchránila hlavné mesto pred storočnou vodou na Dunaji. Podľa Zelenej koalície to bola isto významná udalosť. Trápi ich však, že sa dodnes nezačali riešiť problémy vodného hospodárstva priamo v krajine.
„Súčasná protipovodňová ochrana Slovenska sa zameriava na urýchľovanie odtoku vody v riekach a potokoch, ale dlhodobo sa zanedbáva potreba spomaľovania odtoku vody z krajiny," konštatujú mimovládky. S tým podľa ich predstaviteľov súvisí adaptácia na klimatické zmeny. Kritizujú, že sa envirorezort usiluje prezentovať priehrady, ktoré boli projektované pred 50 rokmi ako opatrenia na prispôsobenie sa klimatickým zmenám.
„Namiesto toho by sa mali preferovať investície do obnovy krajiny, aby sa obnovila schopnosť spomaľovať odtok zrážok,“ uviedol Havlíček. Takéto niečo by si podľa neho vyžadovalo spoluprácu viacerých sektorov a zásadnú zmenu v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, ktorá ale „nie je v dohľadne“.
Novela zákona o ochrane prírody, ktorú Žiga taktiež vyzdvihol, nemôže byť podľa Zelenej koalície považovaná za úspech, „pretože okrem drobných zlepšení prináša obrovské problémy“. Za najväčší mimovládky považujú „umožnenie bezhlavého výrubu drevín rastúcich mimo lesa, z čoho profitujú predovšetkým podnikatelia v oblasti predaja a spracovania dreva určeného hlavne pre spaľovanie“. Upozorňujú aj na to, že Štátna ochrana prírody je dlhodobo personálne aj finančne podvyživená, takže podľa nich nie je schopná plniť svoje úlohy.
Ministerstvo informovalo, že začína práce na novej stratégii environmentálnej politiky, ktorá má nahradiť stratégiu prijatú ešte v roku 1993. „Bol by to na výsosť potrebný krok. Ak sa novú stratégiu podarí schváliť a ak bude zohľadňovať hlavné environmentálne problémy a prinášať účinné riešenia, potom to budeme môcť považovať za úspech,“ doplnil hodnotenie Zelenej koalície jej koordinátor Roman Havlíček.
Zelená koalícia mimovládnych organizácií vznikla v roku 2013 ako platforma neziskových organizácií venujúcich sa ochrane životného prostredia. Jej členmi sú Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica, DAPHNE Inštitút aplikovanej ekológie, Greenpeace Slovensko, Ochrana dravcov na Slovensku, Priatelia Zeme-SPZ, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko a Združenie Slatinka.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.