Rezort hospodárstva včera predložil návrh vyhlášky o zavádzaní inteligentných meracích systémov (IMS). Do konca roku 2020 by mali byť merače inštalované u približne 80 percent koncových odberateľov, ktorých ročný odber elektriny je minimálne 4 MWh.
Návrh sa tak dotkne viac ako 120 tisíc podnikateľov i organizácií a takmer pol milióna domácností.
Nová vyhláška by mala nadobudnúť účinnosť od 30. septembra 2013, pričom v súčasnosti je v medzirezortnom pripomienkovom konaní až do konca júla.
Náklady na pleciach distribučiek
„Najvýznamnejším prínosom pre koncových odberateľov sú úspory nákladov na elektrinu,“ vysvetľuje rezort v súvislosti so zavedením inteligentných meračov. Tie majú poskytnúť spotrebiteľovi informácie o skutočnej spotrebe elektriny, jeho priebehu a sprehľadniť tak kontrolu vyúčtovania v kratšom časovom intervale.
Do roku 2020 by podľa ministerstva mali meradlá zabezpečiť prínos takmer 22 miliónov eur, pričom najväčší prínos majú mať koncoví odberatelia a najmenší distribučky a dodávatelia. Práve tí nesúhlasia s deklarovanými prínosmi „Podľa nášho názoru, tieto čísla nie sú ničím podložené a sú v protiklade s príkladmi z medzinárodnej praxe,“ oponujú Slovenské elektrárne.
Celkovú výšku nákladov majú podľa návrhu znášať distribučné spoločnosti. Ich suma sa do roku 2020 odhaduje na 90 miliónov eur.
Ministerstvo uvádza, že ÚRSO ma tieto náklady zohľadniť pri cenovej regulácii a minimalizovať dopad na ceny pre koncových odberateľov.
Diskriminácia malých domácností
Vyhláška hovorí o štyroch kategóriách odberateľov, ktorých sa zavádzanie meračov dotkne. Ich spoločným atribútom je ročná spotreba elektriny minimálne 4 MWh. Zavádzanie IMS plánuje ministerstvo začať od vyšších úrovní ročnej spotreby.
Do konca roku 2015 by tak mali byť merače nainštalované u približne 80 percent odberných miest, ktoré ročne spotrebujú minimálne 15 MWh elektriny.
Práve selekciu odberných miest na základe spotreby kritizovali Združenia dodávateľov energií, ako aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). „Takýto spôsob považujeme za diskriminačný pre odberateľov elektriny, ktorí si z dôvodu nemožnosti mať IMS nebudú môcť riadiť svoju spotrebu elektriny a tým ani svoje náklady na elektrinu,“ uvádza združenie.
Rovnako aj RÚZ hovorí o nízkopríjmových domácnostiach, ktoré by mohli zo zavedenia meračov výrazne profitovať. „Navyše, takto stanovená hranica nerieši odberateľov, ktorí sú jeden rok pod hranicou, a druhý prípadne nad ňou,“ dodáva zamestnávateľský zväz.
Najskôr príde testovanie
V návrhu riešenia zavedenia IMS, ktorý predložil rezort ešte koncom mája, počítalo ministerstvo s testovacou fázou projektu. Počas nej má byť do februára 2015 nainštalovaných 6000 meračov.
Dcérska spoločnosť Slovenských elektrární poukazuje na fakt, že už pred dvoma rokmi rozbehli prevádzkovatelia distribučných sústav pilotné projekty zamerané na inteligentné merače. „Odporúčali by sme, aby sa do dokumentu doložili výsledky z týchto testovaní a umelo sa neodkladala výmena IMS o tri roky,“ uviedla spoločnosť SE- Predaj vo svojej pripomienke.
Slovenská rafinérka Slovnaft navrhovala začať so zavádzaním IMS až keď budú merače implementované vo viac ako polovici členských štátov EÚ. „Oddialením implementácie sa môžeme poučiť z chýb, ktoré sa u niektorých krajín určite vyskytnú. Nie je nevyhnutné aby sa pokusy robili na nás tak ako pri podpore obnoviteľných zdrojov,“ dodáva výrobca vo svojej pripomienke.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.