Zachycovanie a uskladňovanie oxidu uhličitého v USA

Ilustračné foto: Dreamstime.com   

Tento proces, bežne nazývaný zachytenie a uskladnenie uhlíka (carbon capture and storage – CCS), nebol veľmi prijatý, pretože akákoľvek elektrina generovaná takýmito továrňami by bola oveľa drahšia ako elektrická energia produkovaná konvenčnou uhoľnou elektrárňou. Od roku 2005 zákonodarcovia poskytli Ministerstvu pre energiu (Department of Energy – DOE) takmer 6,9 miliardy $ pre ďalší vývoj CCS technológie, demonštrovanie jej komerčnej uskutočniteľnosti, ako aj zníženie nákladov elektrickej energie generovanie zariadeniami s CCS technológiou. Táto štúdia skúma tieto snahy federálnej vlády.

Počiatočné náklady výroby elektrickej energie prostredníctvom CCS technológie budú pravdepodobne vysoké a ich podstatné zníženie by si pravdepodobne vyžiadalo postavenie veľkého počtu nových CCS zariadení.

Verejnoprospešné služby, nie federálne agentúry, robia prevažnú väčšinu rozhodnutí týkajúcich sa investícií do odvetvia s elektrickou energiou a v súčasnosti majú malý dôvod zariadiť svoje prevádzky s CCS technológiou pre zníženie emisií CO2. Experti odhadli, že elektrická energia vytvorená prvými komerčnými zariadeniami s CCS technológiou by na začiatku bola v priemere o 75 percent drahšia ako elektrická energia vytvorená konvenčnými elektrárňami na uhlie. Tieto rozdiel v počiatočných nákladoch by sa avšak pravdepodobne zmenšil po tom, ako by sa technológia stala všeobecne rozšírenou a používanou a výrobcovia zariadení ako i stavebné spoločnosti sa s ňou lepšie oboznámili. Model zníženia nákladov nazvaný učenie prostredníctvom robenia.

DOE sa snaží o zníženie dodatočných nákladov pre vytváranie elektrickej energie so CCS technológiou na nie viac ako 35 percent, teda menej než polovicu dnešných nákladov. Takéto zníženie by v budúcnosti mohlo byť časom dosiahnuté cez učenie-prácou (learning-by-doing), ktoré by si vyžadovalo, aby určité množstvo novej kapacity na generovanie elektriny bolo vybudované vo forme uhoľných elektrární s technológiou CCS.

Použitím historického postupu redukcie nákladov pri predchádzajúcich technológiách na kontrolu emisií, CBO predpokladá, že viac ako 200 gigawatov (GW) elektrární na uhlie s technológiou CCS by muselo byť vybudovaných, aby splnili cieľ zníženia nákladov vytýčeného DOE. Tento predpoklad novej kapacity, ktorá sa rovná približne dvom tretinám celkovej súčasnej kapacity uhoľných elektrární generujúcich elektrickú energiu v USA je preto dôvodom na značné pochybnosti. I tak však v prípade neprítomnosti podstatného technologického objavu je zjavné, že značný počet nových CCS zariadení, inštalovaných buď na nových elektrárňach, alebo prostredníctvom dovybavenia existujúcich elektrární, bude potrebných za cieľom redukcie nákladov dostatočne na to, aby bol dosiahnutý cieľ DOE.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.