Ďalšieho zníženie spotreby by
mohlo viesť cez technologické inovácie v oblasti priemyslu
a energetiky.
Na summite v Paríži v decembri 2015 podpísali novú
dohodu o zmene klímy. Došlo k dohode, ktorá by mala
posunúť riešenie otázok zmeny klímy tak, aby v dlhodobej
perspektíve zvýšenie priemernej teploty nepresiahlo 2o C
oproti pred-industriálnej dobe. Prvé komentáre hovoria, že dohoda
by mala viesť k zníženiu, alebo dokonca k ukončeniu
výroby energie z fosílnych palív.
Keď zoberieme za aktuálnu požiadavku zníženie spotreby
fosílnych palív, alebo dokonca ukončenie ich éry v období
do roku 2030 a tým aj tvorby CO2 ako skleníkového
plynu fosílneho pôvodu, je potrebné analyzovať energetickú
štruktúru krajiny a technologické možnosti riešenia.
Všeobecne je spotreba fosílnych palív spájaná predovšetkým
s výrobou elektriny a tepla a tu sa spomínajú
obnoviteľné zdroje (OZE) ako hlavný systém riešenia okrem
k jadrovej energetiky. Fosílne palivá však nie sú využité
iba v rýdzo energetických technológiách ako sú elektrárne,
teplárne a výhrevne, ale v technologických procesoch,
kde vystupujú aj ako zdroj ich energie a ako surovina a to
predovšetkým v metalurgii a chémii. Aj tu sú zdrojom
značnej tvorby CO2.
Vývoj skleníkových plynov v SR a prognóza ich
vývoja
Nasledujúci obrázok ukazuje tvorbu skleníkových plynov –
GHG, vyjadrených v ekvivalente CO2ekv uverejnený
v správe SHMU „Biennial reports“ EÚ.

Celková úroveň tvorby GHG postupne klesla oproti základnému
roku 1990 na úroveň 54 % v roku 2013. Pokles v oblasti
energetiky bol -26 620 kt CO2ekv, čo
predstavuje 87 % z celkového zníženia tvorby GHG,
nasledovaný poľnohospodárstvom s 4225 kt CO2ekv
s 14 % na celkovom znížení.
Pod pojmom energetika sa v rámci tejto konvencie zaraďuje
tvorba skleníkových plynov zo spaľovania a transformácie
fosílnych palív, nakoľko tam patrí nielen spaľovanie
v elektrárňach, teplárňach a výhrevniach, ale aj
v priemysle a v doprave. Naopak skleníkové plyny,
produkované v priemysle, predstavujú predovšetkým tvorbu CO2
z nerastných surovín a používanie chladiarenských
a iných priemyslových plynov, ako sú HFCs, PFCs, SF6
a NF3. Pri CO2, sú hlavným zdrojom
fosílne palivá, pri CH4 sú hlavným zdrojom okrem
poľnohospodárstva aj ťažba, doprava a manipulácia
s fosílnymi palivami.
Nasledovná tabuľka udáva zníženie tvorby CO2 a CH4
v roku 2013 oproti základnému roku 1990. Zároveň je tu
uvedený podiel jednotlivých plynov z celkového zníženia
všetkých skleníkových plynov.
|
Plyn
|
Pokles v roku 2013 oproti roku 1990
|
Podiel z celkového zníženia GHG
|
|
CO2
|
58%
|
44%
|
|
CH4
|
53%
|
42%
|
|
N2O
|
64%
|
4%
|
|
PFCs
|
64%
|
4%
|
|
SF6
|
44%
|
6%
|
Je zrejmé že z hľadiska dopadu na klimatické zmeny
najviac prispelo zníženie emisií CO2 a CH4,
čo je spojené s aktivitami v oblasti energetiky.
Celkový trend znižovania skleníkových plynov v sektore
energetiky, t.j. pri spaľovaní a transformácii fosílnych
palív (CO2) ako aj ich ťažbe a preprave (CH4),
je zrejmý z následujúceho grafu:

Pokles do roku 2013 je spôsobený nasledovnými faktormi:
Reštrukturalizáciou priemyslu
v súvislosti s ekonomickou reformou, privatizáciou
a následne so znížením energetickej náročnosti
priemyslovej výroby.
Vplyvom zákona o ovzduší,
ako aj politiky energetických spoločností, došlo ku zmene
palivovej základne smerom k zvýšenému podielu zemného
plynu (ZP) na úkor uhlia a ťažkých vykurovacích olejov.
V neposlednom rade sa začal po roku 2005 prejavovať
vplyv EU systému obchodovania s emisiami - ETS, ktorý
stimuloval vyšší podiel použitia biomasy. Spolu s tým sa
čiastočne prejavil aj vplyv štátnej politiky na podporu
obnoviteľných zdrojov a úsporných opatrení v oblasti
energetiky, priemyslu a bytovo komunálneho sektoru.
V grafe sú znázornené aj projekcie tvorby skleníkových
plynov v tomto sektore pre roky 2020 a 2030 pre tri
nasledovné scenáre:
WEM - with existing measures predstavuje scenár,
kde sú implementované už prijaté opatrenia
WAM - with additional measure predstavuje scenár
s opatreniami, ktoré ešte neboli implementované, ale sa
s nimi uvažuje ako ďalšími.
Zoznam opatrení, ich účinky a zaradenie do jednotlivých
scenárov je podrobne popísané v Biennial report SHMU Mnohé
z uvedených opatrení sa prejavili už pred rokom 2013
a niektoré už čiastočne vyčerpali svoj ekonomický a/alebo
technický potenciál. Tak je tomu v prípade ETS, pokiaľ
nedôjde k drastickému zvýšeniu obchodovateľnej ceny CO2
v rámci EÚ trhu. Keď pozrieme na trendy znižovania GHG
v sektore energetiky, čo je hlavne spojené s použitím
fosílnych palív, tak iba scenár s ďalšími opatreniami by
mal tento trend zachovať, naopak pri scenároch WOM a WEM by
vplyvom zvýšenia aktivity v oblasti energetiky emisie mali
narastať. Použité modelovanie scenárov vychádzalo z prijatých
podkladov štátnej politiky a predpokladov ekonomických
aktivít.
Štruktúra spotreby
fosílnych palív
Na nasledujúcom obrázku je znázornený celkový vývoj spotreby
fosílnych palív od vzniku samostatnej SR, ako aj ich štruktúra:

Je zrejmý celkový pokles ich využívania z 764 PJ na
417 PJ v roku 2011, čo predstavuje pokles o 45 %.
Údaje z vyššie uvedeného obrázku vychádzajú
z energetickej štatistiky a inventúry skleníkových
plynov Z podielu jednotlivých palív je zrejmý pokles podielu
tuhých palív zo 45% v roku 1990 na 34% v roku 2014
a naopak u ZP zvýšenie podielu z 29 % v roku
1990 na 38 % v roku 2014. Je to následkom náhrady
spaľovania uhlia a ťažkého vykurovacieho oleja spaľovaním
ZP v energetických zdrojoch.
Ropa, uhlie a ZP predstavujú primárne fosílne energetické
zdroje, využívané priamo, alebo ako zdroj ďalších palív,
priamo spaľovaných v energetických, alebo priemyselných
zariadeniach a v doprave. Nasledovný obrázok ukazuje index
poklesu spotreby týchto primárnych zdrojov oproti roku 1990:
Index spotreby primárnych fosílnych zdrojov 1990 = 100 %

Záver
Analýza vývoja emisií skleníkových plynov na základe údajov
spracovaných v SHMU pre potreby medzinárodných dohovorov
ukázala nielen pokles ich tvorby, ktorého príčinou bol nielen
pokles spotreby fosílnych palív, ale aj zmena štruktúry ich
spotreby v smeru zníženia spotreby uhlia a ťažkých
vykurovacích olejov a zvýšenie spotreby zemného plynu.
Toto sa dosiahla ako zmenou
štruktúry priemyslovej výroby spojenou so znížením jej
energetickej náročnosti tak aj opatreniami v oblasti
energeticky a životmného prostredia ako sú podpora OZE a ETS.
Je otázkou, či SR už nedosiahla, alebo nie je blízko k limitu
ďalšieho zníženia emisií a to predovšetkým cestou
zníženia spotreby fosílnych palív.
Pre posúdenie možnosti ďalšieho
zníženia ich spotreby je preto treba analyzovať v prvom rade
reálne technologické inovácie v oblasti priemyslu
a energetiky.
(Poďakovanie: Táto publikácia bola spracovaná za pomoci
pracovníkov Odboru monitorovania emisií a kvality
ovzdušia Slovenského Hydrometeorologického Ústavu
Bratislava. Bez ich spolupráce by som nemohol spracovať všetky
podkladové materiály pre túto analýzu trendov a projekcií
skleníkových plynov.)
Jiří Balajka
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.