Eversheds Sutherland
INNOGY
INNOGY

Vývoj a súčasný stav budovania bioplynových staníc v SR

Výstavba bioplynových staníc stagnuje, pomôcť by mohla nová legislatíva. Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2016/11.

Vývoj a súčasný stav budovania bioplynových staníc v SR

Foto: Christian Houdek

  • Publicistika
  • 16.11.2016
  • Lýdia Matiašková, Július Šoltész

Celá súčasná civilizácia je veľmi závislá od spotreby elektrickej energie. Rastúci dopyt pri tradičnom, nereverzibilnom spôsobe výroby energie je v priamom súvise so stenčujúcimi sa zásobami zdrojov energie spolu s negatívnymi následkami na životné prostredie.

Ťažisko záujmu sa teda prirodzene presúva na hľadanie dlhodobo udržateľných alternatív s cieľom minimalizovať produkciu CO2, a tiež aj produkciu odpadov z iných technológií a procesov.

Európska únia stanovila míľniky vo svojej environmentálnej a energetickej stratégii na roky 2020, 2030 a 2050 hlavne v oblasti znižovania emisií CO2, ktoré sa dotýkajú všetkých členských štátov.

Slovenská republika reagovala na podnet Európskej únie z roku 2009 vytvorením priaznivých podmienok na rozšírenie využitia elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE), čo viedlo k vysokému záujmu o výstavbu či inštaláciu zariadení produkujúcimi obnoviteľnú energiu z rôznych prírodných zdrojov. [1]

Pomerne rýchly rozvoj nasledoval aj v produkcii bioplynu, ktorý súvisel s budovaním nových bioplynových staníc. Tento trend však ustal v roku 2014, keď došlo k zmene legislatívy ohľadom finančnej podpory bioplynových staníc, ktoré sa následne stali nerentabilnými. [2] Technológia využitia biomasy zatiaľ nie je ekonomicky konkurencieschopná v porovnaní so spracovaním fosílnych palív.

Napriek tomu Európska asociácia pre biomasu (AEBIOM) považuje bioenergiu, teda energiu získanú spracovaním biomasy, za vedúcu zložku v primárne vyrobenej energii z OZE. Ďalej predpokladá, že si svoje vedúce postavenie v budúcnosti ešte posilní. [3]

Doterajší vývoj na Slovensku však naznačuje vzrast neistoty zo strany verejnosti aj investorov, čo bráni v budovaní nových projektov. V súvislosti s plánom Európskej komisie na roky 2016 – 2017 o prehodnotení udržateľnosti biomasy a biopalív sa téma bioenergie na Slovensku znova nevyhnutne otvorí.

Produkcia bioplynu na Slovensku v súčasnosti

Hoci skúsenosť s výrobou bioplynu v bývalom Československu je pomerne dlhá – prvá bioplynová stanica začala spracovávať hnojovicu z chovu ošípaných už v roku 1974 v Ťřeboni, na území Slovenska sa prvá bioplynová stanica zriadila až v roku 1996 v Bátke (AGROS s.r.o.).

Do roku 2009 bolo v prevádzke len 5 bioplynových staníc, z ktorých dve spracovávali cielene pestované plodiny a tri sa zamerali na hnojovicu hospodárskych zvierat. [4]

Vzhľadom na krátke obdobie využívania bioplynových staníc na Slovensku produkcia primárnej energie z bioplynu v porovnaní s ostatnými štátmi Európy značne zaostávala a podobný stav sa dá konštatovať aj napriek priaznivému vývoju počas nasledujúcich rokov (tab. 1 a graf 1).

Zásadným zlomom vo využívaní OZE, teda aj bioenergie, bolo prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES, ktorá zaviazala členské štáty k stanoveniu vnútroštátnych cieľov v zavádzaní OZE v súlade so spoločným cieľom Únie.

Prvým míľnikom na rok 2020 má byť dosiahnutie 20 % podielu OZE na hrubej konečnej spotrebe Únie. Pre Slovenskú republiku tak vyplynula povinnosť zvýšiť využívanie OZE z konečnej energetickej spotreby zo 6,7 % v roku 2005 na 14 % v roku 2020. [1]

Po prijatí zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energií a kombinovanej výroby elektrickej energie a tepla spolu s vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) č. 221/2013 Z. z. nastal výrazný rast v budovaní bioplynových staníc.

Ustanovenia totiž garantovali povinný výkup elektriny distribučnými spoločnosťami s fixnou výškou výkupných cien počas 15 rokov.

Tab.: Primárna produkcia energie z bioplynu* vo vybraných štátoch EÚ [6]

 

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014**

Nemecko

4 229,5

4 213,4

6 669,6

5 180,5

6 421,4

6 875,1

7 434,1

Spojené kráľovstvo

1 625,4

1 697,0

1 750,6

1 800,7

1 803,6

2 036,5

2 126,4

Rakúsko

174,5

159,8

171,6

169,1

206,4

196,7

292,2

Švédsko

102,4

109,2

111,2

119,3

126,7

145,0

153,4

Poľsko

96,1

98,0

114,6

136,9

168,0

181,4

207,1

Česká republika

90,0

129,9

176,7

249,8

374,9

571,1

608,0

Maďarsko

21,8

30,9

34,2

60,7

79,8

82,2

83,7

Slovensko

10,3

16,3

12,2

45,8

62,0

54,9

58,4

Estónsko

2,8

2,5

3,7

3,3

2,9

7,2

9,6

Rumunsko

0,6

1,1

3,0

13,2

27,3

30,0

30,0

* Produkcia energie uvádzaná v ktoe: kilo tona ekvivalentu ropy
Produkcia BPS vrátane produkcie skládkového a kalového plynu
** Odhadovaná hodnota

Graf: Primárna produkcia energie z bioplynu vo vybraných štátoch EÚ, vzťahuje sa na 100 000 obyvateľov

Podľa štatistík ÚRSO sa do konca júla 2015 na Slovensku zriadilo 111 bioplynových staníc s úhrnným výkonom 103 MW. Elektráreň s najväčším výkonom – 7,03 MW otvorila svoju prevádzku v roku 2012 v Badíne.

Elektrinu vyrába spracovaním energokompostu. Zo zvyšných, až 70 bioplynových staníc má inštalovaný výkon v rozpätí 0,9 – 1,0 MW [5], väčšina z nich sa zameriava na výrobu elektriny zo spracovania kukuričnej siláže.

Je zaujímavé podotknúť, že v Nemecku, ktoré je vďaka štátnej podpore nepochybným lídrom vo výrobe bioplynu, je priemerný inštalovaný výkon bioplynovej stanice 0,4 MW.

Z údajov [2] vyplýva, že najprudší medziročný nárast počtu bioplynových staníc – až 41, nastal v roku 2013, zatiaľ čo v roku 2014 sa neuviedla do prevádzky žiadna. Súviselo to s rozhodnutím energetických distribučných spoločností z decembra 2013 o plošnom pozastavení prijímania žiadostí na pripojenie zariadení na výrobu elektriny do distribučných sústav s výkonom väčším ako 1 MW. [7]

Začiatkom roku 2014 zároveň vošla do platnosti nová cenová regulácia v elektroenergetike podľa vyhlášky ÚRSO č. 221/2013. Pre bioplynové stanice predložený koncept znamenal odstupňovanie výkupnej ceny elektriny podľa ich výkonu na štyri skupiny. Najpoužívanejší typ, teda bioplynová stanica nad 0,75 MW sa tak zaradila do najnižšej cenovej kategórie.

Krok vpred

Zmena v legislatíve na jednej strane priniesla neistotu do developerských zámerov a pozastavila budovanie nových projektov, na druhej strane poskytla priestor na diskusiu a prehodnotenie budúceho smeru uberania bioenergetiky na Slovensku.

Podľa stanoviska AEBIOM výroba bioenergie zo siláže sa nedá považovať za dlhodobo udržateľný variant. Odporúča zamerať sa na poľnohospodárstvo a chov zvierat, ktoré disponujú so značným množstvom spracovateľného odpadu.

Priemerná veľkosť takýchto staníc je menšia – do 250 kW. Ich inštalovaný výkon obyčajne pokryje vlastnú spotrebu a čiastočnú dodávku elektriny a tepla do distribučnej sústavy. Konečný digestát sa navyše považuje za hodnotné organické hnojivo s ďalšou pridanou hodnotou. Väčšie bioplynové stanice s výkonom nad 1 MW sa javia ako efektívne riešenie na výrobu biometánu alebo na združenú produkciu tepla a elektrickej energie spaľovaním bioplynu v kogeneračných jednotkách.

V súvislosti s uvedením do platnosti zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, ktorý obciam a mestám, ako aj prevádzkovateľom stravovacích zariadení nariaďuje povinnosť separovať biologicky rozložiteľný odpad, iba podčiarkuje potenciál zhodnocovania odpadu.

V neposlednom rade je nutné prehĺbiť aj povedomie verejnosti. Výhrady voči budovaniu nových zariadení často argumentujú zápachom a hlukom. Pri aplikácii modernej technológie však k podobnému nedochádza. Za príklad možno uviesť bioplynovú stanicu Biogas Wien, ktorá od roku 2007 Viedni dodáva tepelnú energiu a od roku 2015 aj biometán zo spracovania kuchynského odpadu.

Podobné aktivity by mali získavať podporu aj na Slovensku. Snaha budovateľov bioplyniek by mala smerovať k vyhľadávaniu lokalít, kde je možné využívanie staníc aj na dodávku tepla.

Ak by sa celý proces budovania bioplynových staníc presmeroval na modernú kombinovanú výrobu, celková účinnosť využitia procesu by sa mohla, pri dobre zvolenej veľkosti agregátu, dostať na hodnotu prekračujúcu 80 %. V porovnaní so súčasnou hodnotou okolo 40 % by takýto stav predstavoval skutočný nárast s priaznivými vplyvmi na životné prostredie, ako aj na podiel dovezeného plynu použitého na vykurovanie.

Záver

Dianie posledných rokov na Slovensku spôsobilo zastavenie výstavby nových projektov na výrobu bioplynu. Bioenergia sa však považuje za kľúčovú zložku na dosiahnutie ambicióznych energetických a environmentálnych cieľov Európskej únie.

Z toho dôvodu je na mieste pripraviť vhodnú legislatívu na obnovenie motivácie budovať moderné zariadenia spracovávajúce produkty a suroviny v súlade s dlhodobou udržateľnosťou, ako aj podniknúť kroky na prehĺbenie environmentálneho povedomia verejnosti.

Autori: Lýdia Matiašková, Július Šoltész

Článok recenzovaný Ing. Andrejom Hanzelom3

Referencie

[1] Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. 2014. Porovnanie podpory OZE a výkupných cien elektriny vyrobenej z OZE v okolitých krajinách.

[2] Lajda, J., Lajdová, Z., Bielik, P. 2015. The Impact of Subsidy Policy on Biogas Plants in Slovakia. Visegrad Journal on Bioeconomy and Sustainable Developement, vol.4, 2015, no.1: p. 14 – 16

[3] European Biomass Association. 2016. AEBIOM Statistical Report 2015.

[4] Hutňan, M. a spol.: Bioplynové stanice. Dostupné na internete: <http://kchbi.chtf.stuba.sk/cevoze/doc/pod6/Bioplynov%C3%A9%20stanice%
201.pdf >

[5] Energie-portal.sk, 2015. Bioplynové stanice v SR. Dostupné na internete: https://www.energie-portal.sk/Dokument/bioplynove-stanice-v-sr-100191.aspx

[6] Eurobserv’er. 2011-2015. Annual Overview Barometer. The State of Renewable Energies in Europe, edition 2011-2015
Eurobserv’er. 2010. Biogas Barometer. November 2010: p. 107

[7] Janiš. S. 2014. Bioplyn na Slovensku, definitívny koniec?. Dostupné na internete: http://www.oenergetike.sk/oze/bioplyn-na-slovensku-definitivny-koniec/

O autoroch a recenzentovi

Ing. Lýdia Matiašková, Stavebná fakulta STU v Bratislave, Katedra betónových konštrukcií a mostov, Radlinského 11, 810 05 Bratislava, tel: (02)59274-381, e-mail: lydia.matiaskova@stuba.sk

doc. Ing. Július Šoltész, PhD., Stavebná fakulta STU v Bratislave, Katedra betónových konštrukcií a mostov, Radlinského 11, 810 05 Bratislava, tel.: (02)59274-384, e-mail: julius.soltesz@stuba.sk

Ing. Andrej Hanzel, dlhoročný pracovník SE, a.s., kde počas svojej kariéry zastával viaceré výkonné posty (naposledy vedúci úseku pre technickú podporu SE, a.s.). V súčasnosti je výkonným riaditeľom spoločnosti Centrum pre vedu a výskum, s.r.o.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Ústavný súd rozlúskol posledný oriešok sporu medzi výrobcami elektriny a distribučkami

Ústavný súd rozlúskol posledný oriešok sporu medzi výrobcami elektriny a distribučkami

VSD pri pozastavení vyplácania podpory v roku 2015 postupovala správne a v súlade s legislatívou SR.

Ako má vyzerať klimatická politika? Odpovedajú Beňová, Galek, Hojsík, Kurilla a Štefanec

Ako má vyzerať klimatická politika? Odpovedajú Beňová, Galek, Hojsík, Kurilla a Štefanec

Má štát riešiť energetickú chudobu? Ako znižovať emisie? Treba podporovať obnoviteľné zdroje? Väčšina politických strán otázky súvisiace s klimatickou politikou ignorovala.

Tomáš Drápela: Sociálnu politiku nemôže financovať energetika. Teplárom v ČR hrozí kolaps

Tomáš Drápela: Sociálnu politiku nemôže financovať energetika. Teplárom v ČR hrozí kolaps

Slovenská teplárenská legislatíva je mi sympatická, ale v českých podmienkach ju nepresadíme, tvrdí predseda výkonnej rady Teplárenského združenia ČR.