Výpadky prúdu trvajú 12 hodín denne. Energetika Južnej Afriky je v troskách

Energetika najrozvinutejšej krajiny afrického kontinentu je v rozklade. Domácnosti a firmy musia počítať s každodenným výpadkom prúdu až po dobu 12 hodín. Štátna energetická spoločnosť Eskom je nútená vypínať časti prenosovej sústavy už od roku 2007, aby nenastal úplný kolaps elektrickej siete. Za posledné dva roky sa doba trvania výpadkov ešte zvýšila.

Krátenie dodávok elektriny v dôsledku nedostatočnej produkcie má obrovský dopad na celú ekonomiku. Obmedzené fungovanie zdravotníckych zariadení, problémy s dodávkami potravín a vody, rastúce množstvo bankrotov firiem, zvyšujúca sa nezamestnanosť na úrovni 30 % a kriminalita. Centrálna banka odhaduje, že výpadky dodávok elektriny môžu krajinu stáť iba v tomto roku 13 miliárd dolárov.

Hlavným vinníkom má byť štátny energetický monopol Eskom, ktorému patrí celá sieťová infraštruktúra aj elektrárne, vyrábajúce energiu najmä z uhlia. Podnik sa zmieta v chaose v dôsledku dožívajúcich zariadení, problémov s údržbou, sabotáží a korupcie.

V článku sa dozviete:

• o koľko peňazí a prečo prichádzala štátna energofirma podľa bývalého riaditeľa,
• ako chcel riešiť kritickú situáciu,
• kde vidí príčiny zlyhávajúcich dodávok elektriny v JAR,
• prečo Juhoafrická republika získala grant od „západných“ krajín a na čo ho má použiť,
• prečo vláda odstavuje uhoľné elektrárne,
• aké zdroje by mohli nahradiť časť uhlia a v akom časovom horizonte,
• koľko rokov môžu výpadky prúdu v krajine ešte trvať.

Nútený odchod šéfa energetického monopolu

Po dramatických okolnostiach musel z čela spoločnosti Eskom odstúpiť bývalý riaditeľ Andre De Ruyter, ktorý mal fungovanie firmy zlepšiť. Podľa jeho slov sa stal terčom mocného zločineckého gangu, ktorý štátnu firmu okrádal o 52 miliónov dolárov každý mesiac. Táto skupina, napojená na vrcholných politikov, vraj ohrozovala každého, kto by chcel narušiť dominanciu uhoľného odvetvia alebo presadzovať prechod na obnoviteľné zdroje energie.

Bežnou praxou v štátnej energofirme malo byť kradnutie alebo nahradzovanie kvalitného uhlia menej kvalitným pri domácej výrobe elektriny a exportovanie najkvalitnejšej komodity do zahraničia.

De Ruyter chcel situáciu vyriešiť väčším zapojením obnoviteľných zdrojov energie, kde by boli k dispozícii aj súkromné investície. Narazil však na viaceré záujmové skupiny – odborárov, uhoľné odvetvie, až po politické špičky vo vláde, ktoré majú byť priamo zapojené do korupčného biznisu.

Minister prírodných zdrojov a energetiky Gwede Mantashe pripúšťa, že krajina potrebuje znížiť závislosť na uhlí. Aj to, že reči o rozkrádaní štátneho monopolu sa môžu zakladať na pravde. Zdôrazňuje však, že z ekonomického hľadiska je najvýhodnejšie prevádzkovať existujúce uhoľné elektrárne. Podľa neho „Západ“ využíva JAR iba ako "pokusného králika" pre otestovanie radikálnej reformy energetiky bez poskytnutia dostatočného objemu financií.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.