Eversheds Sutherland
Dny teplárenství a energetiky 2024
Belimo 2

Netreba radikálne kroky z večera do rána, dekarbonizácia napreduje, mieni profesor Petráš (+ video)

Podtitulom 32. ročníka konferencie Vykurovanie je Zelená dohoda a budúcnosť zásobovania teplom.

Dušan Petráš

Dušan Petráš / Foto: Energie-portal.sk

Vo Vysokých v Tatrách v týchto dňoch prebieha 32. ročník medzinárodnej konferencie Vykurovanie. V päťdňovom odbornom programe si našli miesto témy ako obnoviteľné zdroje energie, energetika budov či energetické služby. Podtitulom konferencie je Zelená dohoda a budúcnosť zásobovania teplom.

Súčasťou každého dňa konferencie sú aj diskusné fóra, v ktorých sa stretávajú rôzne pohľady. Podľa odborného garanta podujatia profesora Dušana Petráša medzi odborníkmi existuje zhoda na cieli uhlíkovej neutrality v roku 2050, ale čiastkové ciele do roku 2030 treba prehodnotiť.

„V celej Európe sa otvárajú otázky, ktoré súvisia s tým, ako naplniť veľmi ambiciózny plán EÚ do roku 2050 stavať nízkouhlíkové alebo bezuhlíkové budovy,“ hovorí D. Petráš. „V minulosti sme boli zvyknutý, že je jeden veľký zdroj tepla, ktorý spaľoval pevné palivo, neskôr plyn, a sústava centralizovaného zásobovania teplom bola v zásade schopná zabezpečiť distribúciu tepla do budov. Dnes sa objavujú úplne iné riešenia.“

„Z diskusie vyplynulo, že Zelenej dohode určite treba povedať áno, že cieľ pre rok 2050 je v poriadku, ale niektoré úlohy, ktoré treba plniť do roku 2030 či 2035 by mali byť výrazne prehodnotené z hľadiska postupnosti krokov,“ mieni profesor.

Zároveň je podľa neho dôležité, aby sa ku každej krajine pristupovalo osobitne a aby bol v energetickej politike braný ohľad na národné špecifiká. Pripomína, že Slovensko má v elektroenergetike už v súčasnosti relatívne nižšiu emisnú náročnosť výroby ako väčšina ostatných krajín EÚ.

„Sme na piatom alebo šiestom mieste z hľadiska vypúšťania CO2 pri výrobe elektriny. Nie sme na tom tak zle, aby sme museli robiť radikálne kroky z večera do rána,“ uzatvára D. Petráš.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Poradie najväčších producentov emisií sa premiešalo. Pozreli sme sa, aké hodnoty firmy nahlásili za rok 2023.

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Ak k jednému zámeru veternej elektrárne prídu tri pripomienky od verejnosti a k druhému až 200, ministerstvo by malo zvážiť, čo prenesie do rozsahu hodnotenia, myslí si Peter Socháň.

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Príkladom pre Slovensko pri výstavbe veterných parkov môže byť Fínsko, kde pripájajú tisíc megawattov nových zdrojov ročne.