Vodíkové autobusy: ekologické a suverénne najdrahšie. Prípadová štúdia z Londýna

Vodíkové palivové články sú sľubnou technológiou, ale v súčasnosti ekonomicky nerentabilnou. Potvrdila to aj štúdia spoločnosti Deloitte. Porovnávala náklady na prevádzku vozidiel s tradičným spaľovacím pohonom, elektrickým a vodíkovým pohonom. Jednou z prípadových štúdií boli aj vodíkové autobusy v mestskej hromadnej doprave v Londýne.

Londýnska mestská spoločnosť Transport for London (TfL) zodpovedá za každodennú prevádzku verejnej dopravnej siete – autobusov, metra, ľahkých vlakov, či taxi. V roku 2003 začala so skúšobnou prevádzkou autobusov s vodíkovým pohonom prvej generácie. Zvýšené náklady pokrývali štátne dotácie a granty z eurofondov.

V roku 2010 spoločnosť v rámci ďalšieho podporného programu zakúpila päť nových vodíkových autobusov. Tie už začali premávať v ostrej doprave na frekventovanej turistickej linke medzi Covent Garden a Tower Gateway. O tri roky neskôr sa flotila vodíkových autobusov rozšírila o ďalšie tri kusy a v súčasnosti dosahuje celkový počet desať. Vlani prevádzkovateľ objednal ďalších 20 vodíkových “double-deckrov”.

Biznis model prevádzky pri tradičných a vodíkových autobusoch sa však líši. V bežnom modeli TfL vyberá súkromných prevádzkovateľov liniek na základe súťažných ponúk. Dopravcovia si zvyčajne musia zakúpiť vozidlá a najímať vodičov na vlastné náklady. Zmluvná suma s mestom sa odvíja od najazdených kilometrov a celkovej spoľahlivosti služby. Každodenné tržby z cestovných lístkov sú príjmom TfL.

Biznis model vodíkových autobusov je odlišný. Mestská spoločnosť zakúpila tieto autobusy s dotačnou podporou a vyberá prevádzkovateľov cez franšížu. Vyberá taktiež dodávateľa vodíkového paliva a infraštruktúry. “Väčšina paliva sa vyrába vo veľkých zariadeniach, odkiaľ sa priváža do garáží a skladuje v kvapalnej alebo plynnej forme,” uvádza prípadová štúdia Deloitte.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.