Minuloročné rozsiahle lesné požiare v Indonézii okrem iného ukázali, že jednoduché ochranárske opatrenia indonézskej vlády, ktorá je 100-percentým vlastníkom pralesov, neúčinkujú.
Alternatívne riešenie vkladá dôveru do trhu - zahŕňa presun vlastníckych práv, možnosť zárobku pre miestnych obyvateľov a odbúravanie obchodných bariér.
S návhrom na efektívnejšiu ochranu dažďových pralesov prišiel Rainer Heufers, riaditeľ Centra pre výskum indonézskej politiky, na blogu think-tanku Property and Environment Research Centre (PERC) krátko po tom, čo na jeseň minulého roku ostrovnú krajinu zachvátili rozsiahle požiare.
"Keď indonézsky prezident Joko Widodo plánoval v októbri minulého roka návštevu Spojených štátov, v programe mal i cestu do Silicon Valley, aby pre svoju krajinu získal technologické investície," píše Heufers.
Zahraničnú cestu však prezident musel obmedziť. Indonézske pralesy a mokrade totiž zasiahli požiare, ktoré spôsobili rozsiahle zamorenie ovzdušia naprieč celou juhovýchodnou Áziou. Obyvatelia Indonézie, Malajzie, Singapuru a Thajska sú naďalej obeťami toho, čo environmentalista Dr. Erik Maijaard nazval "najväčším environmentálnym zločinom 21. storočia."
Na začiatku minuloročných požiarov boli farmári, ktorí metódou vyklčovania a vypaľovania získavajú úrodnú pôdu. Indonézska vláda sa zdá v tomto smere bezmocná: nekontrolované zakladanie ohňov sa v ostrovnej pravidle deje každoročne.
Masívne požiare, kvôli ktorým Indonézia dokonca na jeseň produkovala viac emisii ako celé Spojené štáty, však nepoukazujú len na neefektívnosť úradov. Dôležitá diskusia v regióne momentálne prebieha na tému vlastníckych práv.
Kľúčom je ekonomická motivácia
"Kým politiky zamerané na ochranu prírody samy o sebe indonézske pralesy a koralové útesy nezachránia, opatrenia ochranárov majú aj niekoľko povzbudivých výsledkov. Napríklad jeden indonézsky národný park v septembri zverejnil fotky troch novonarodených jávskych hrochov, čo zvýšilo nádeje na prežitie jedného z najohrozenejších druhov na zemi," píše Rainer Heufers.
Na druhej strane však upozorňuje na prípad z Národného parku Mount Leuser, kde sa na pytliactve podieľali priamo správcovia parku. Kožušinu ulovených tigrov na čiernom predali bez problémov - za každý kus dostali 3 500 dolárov.
Heufers preto navrhuje, že ak jednoduché ochranárske politiky zlyhávajú, je potrebné poskytnúť miestnym ľuďom vlastnícke práva, a to vrátane možností príjmu. Inými slovami: dať ľuďom dlhodobú motiváciu prírodu chrániť.
Štát ako vlastník zlyháva
"Indonézske pralesy sú stopercentne vlastnené vládou. Nedávno však centrálna vláda začala s transferom 12,7 mil. hektárov smerom k miestnym ľuďom a pôvodným obyvateľom, ktorí by ho mali spravovať. Je to krok správnym smerom, pretože - ako je známe - posilnenie vlastníckych práv malo za následok značnú reforestáciu v Nepále, Číne či Nigeri," pokračuje Heufers.
Ďalej však podľa neho bude kľúčové uskutočniť celkovú reformu vládnej politiky. Základom nového prístupu by mal byť odklon od restriktívnej ochranárskej politiky a umožnenie ekonomického rozvoja miestnych spoločenstiev.
Dobrým príkladom je susedná Malajzia. Tam mala privatizácia turistických zariadení v národnom parku Kinabalu okrem iného za cieľ podporiť socio-ekonomický rozvoj regiónu - čo sa vďaka novým zárobkovým možnostiam pre obyvateľov i podarilo. Podľa údajov UNESCO park navyše zostáva z hľadiska zachovania prírodného dedičstva v dokonalom stave. To sa o indonézskych parkoch vlastnených vládou nedá povedať ani náhodou. Jedine ak by sme klčovanie a vypaľovanie dažďového lesa pokladali za ochranu prírody.
Ďalším problémom sú obchodné bariéry
Okrem štruktúry vlastníckych vzťahov má svoj podiel na stave indonézskych pralesov i agrárny sektor ostrovnej krajiny. Indonézska vláda vyhlásila sebestačnosť v produkcii potravín ako ryža, cukor, kukurica či sója za národný cieľ.
Súvisiace obmedzenia importu však bránia technologickému pokroku a nútia farmárov expandovať so svojou pôdou do oblastí pralesa. Namiesto efektívneho využívania moderných postupov a technológii teda poľnohospodárska výroba v tejto krajine zákonite rastie extenzívne.
"Prezident Widodomay skrátil svoju cestu v USA, aby dohliadal na úsilie dostať lesné požiare pod kontrolu, no hasenie ohňa je iba riešením symptómov. Oveľa väčšie výzvy ležia ešte pred nami - a vláda sa musí snažiť odstraňovať korene problémov," zdôrazňuje Heufers.
A tým by podľa neho malo byť práve posilnenie vlastníckych práv, regionálny ekonomický rozvoj a obmedzenie obchodných bariér. Až potom si budú môcť pľúca Zeme naozaj vydýchnuť.
Zdroj
PERC: Indonesia Under Fire
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.