Vladimír Raček, BAT: Bratislave chýba koncepcia tepelného hospodárstva

Odber tepla klesá pre zatepľovanie, ale i globálne otepľovanie, alebo výstavbu vlastných kotolní. Ako plánujete vyvážiť stratené príjmy?

Podporujeme všetky aktivity, ktoré vedú k znižovaniu spotreby tepla a efektívnemu využívaniu zdrojov energií. Stratu príjmov nahrádzame práve efektivitou pri výrobe tepla a elektrickej energie. Do úvahy treba brať aj rast ekonomiky, rozvoj novej investičnej výstavby a s tým súvisiace nároky na energie. Preto sa musíme neustále prispôsobovať požiadavkám trhu. Jedným z najnovších objektov, kde sme sa stali dodávateľom tepla je napríklad nové nákupné centrum Centrál.

Je na programe dňa napríklad i optimalizovanie počtu zamestnancov?

Sledujeme a pravidelne vyhodnocujeme proces efektivity práce, realizujeme racionalizačné opatrenia aj vo vzťahu k zamestnancom. Avšak žiadne hromadné prepúšťanie určite nepripravujeme.

V čom sú dnes najväčšie úskalia podnikania v teplárenstve? Petržalku napríklad získala iná teplárenská spoločnosť.

Bratislave chýba koncepcia tepelného hospodárstva a trh je v pohybe aj pre neuvážené odpájanie sa od centrálneho vykurovania a následného pripájania. Centrálne vykurovanie v kombinácii so zateplením budov je stále najefektívnejším spôsobom vykurovania, žiaľ mnohé najmä bytové domy na to prídu až potom, ako si dajú za veľké peniaze namontovať vlastné vykurovanie. Údržba, servis, revízie, personálne náklady a množstvo ďalších nákladov predražuje malé vykurovacie jednotky. Asi je na Slovensku potrebné, aby si to niektorí vyskúšali a až potom pochopia.

Nakoľko je udržateľné aby sa teplárne preorientovávali na biomasu? Bolo by to výhodné aj bez výkupných cien elektriny produkovanej biomasovými elektrárňami? 

Biomasa môže byť len alternatívnou, nie primárnou surovinou pre celé Slovensko. Potom by sme už nemohli hovoriť o takzvanej zelenej energii, zásoby biomasy nie sú neobmedzené. Bratislava ako taká, však nebude nikdy vo veľkom využívať biomasu, pretože nemá k tomu prispôsobenú infraštruktúru a doprava do mesta by bola mimoriadne neekologická pre množstvo kamiónov, ktoré by ju museli voziť. Nemá tiež veľký zmysel budovať nové zdroje tepla pre hlavné mesto mimo Bratislavy, kvôli tepelným stratám pri doprave tepla.

V akom stave je vlastne tepelná infraštruktúra v Bratislave?

Tepelná infraštruktúra si vo všeobecnosti vyžaduje veľké investície vzhľadom na to, že mnohé prevádzky a distribučné siete boli vybudované ešte pred rokom 1960. Realizujeme svoje dodávky tepla formou systému centralizovaného zásobovania teplom, ktorý považujem za efektívny ako z pohľadu ekonomického, tak aj vo vzťahu k životnému prostrediu. V našom vlastníctve a správe je približne 250 kilometrov tepelných rozvodov, o ktoré je potrebné sa neustále starať a dobudovávať sieť týchto rozvodov podľa rozostavanosti ďalších obytných a polyfunkčných objektov. Vzhľadom k tomu, že Slovensko sa zaviazalo znižovať využívanie fosílnych zdrojov, uvítali by sme aj silnejšiu podporu štátu pri budovaní nových a modernizácii existujúcich rozvodných systémov centrálneho zásobovania teplom.

Koľko budú stáť vašu tepláreň investície do povinnej ekologizácie prevádzok?

Rádovo pôjde o desiatky miliónov eur v horizonte desiatich rokov.

Ako vnímate spor okolo ziskov z predaja emisií medzi ministerstvom financií a envirorezortom?

Je to politická otázka, ku ktorej sa nebudem vyjadrovať.

Napriek tomu, v akom pomere podľa Vás by mali byť využité financie z predaja povoleniek?

Ak má Slovensko plniť smernicu Európskej únie o energetickej efektívnosti, ku ktorej sa zaviazalo, potrebuje investovať do takzvanej zelenej energie stovky miliónov eur. V tejto vete nájdete odpoveď na vašu otázku.

Aký je naopak najhorší možný scenár využitia týchto príjmov?

Zlý scenár si nepripúšťam.

Len tak odhadom, v akej sume budete musieť nakúpiť povolenky v roku 2013?

V roku 2013 naša spoločnosť ešte neplánuje nákup povoleniek, nakoľko chceme na pokrytie chýbajúceho množstva emisných kvót použiť ušetrené emisné kvóty z druhého obchodovateľného obdobia.

Aké investície celkovo pripravujete v budúcom roku?

Každoročne investujeme nemalé finančné prostriedky do obnovy a rekonštrukcie tepelne technických zariadení, rozvodov, odovzdávacích staníc tepla a tak ďalej. V roku 2012 spoločnosť preinvestovala celkovo asi šesť miliónov eur. Všetky investičné akcie majú za cieľ zabezpečiť kvalitnú, bezpečnú a komfortnú dodávku tepla našim odberateľom. Čo sa týka investícií pre rok 2013, v súčasnosti zostavujeme investičný plán s jednotlivými investičnými akciami a ich finančnými nákladmi.

V Českej republike sa zjavil názor, že by v prípade blackoutu mohli prevziať zásobovanie elektrinou i teplárne. Je to možné i v Bratislave? V respektíve aké investície by tomu museli predísť?

V plnej miere to určite nie je možné. Kogeneračné jednotky dokážu vyprodukovať síce isté množstvo energie, ale určite nie toľko, koľko by bolo potrebné v prípade blackoutu pre celé Slovensko.

Spoločnosť Prvá rozvojová spoločnosť minulý týždeň spustila svoj kogeneračný zdroj. Prečo práve externá firma outsuorcinguje výrobu tepla?

V prvom rade chcem podotknúť, že sa nejedná o outsuorcing tepla, ale o bežný obchodný vzťah. Považujem za efektívne v určitom ročnom období, mimo vykurovacej sezóny, využívať odpadové teplo z kogeneračnej jednotky. Z ekonomického hľadiska je to pre spoločnosť výhodnejšie a taktiež je potrebné akceptovať požiadavky Európskej únie, ktorá tlačí na ekológiu a energetickú efektívnosť. Preto sme sa na základe odborných analýz rozhodli, v obdobiach pre nás neefektívnych, odoberať odpadové teplo z tohto zdroja.

Dlhodobo už hľadá odberateľa tepla zo svojej spaľovne spoločnosť OLO. Viedli ste rokovania? Píipadne prečo sa nečerpá teplo aj z tohto zdroja?

Už v minulosti sme viedli rokovania so spoločnosťou OLO no zatiaľ sme nedospeli k spoločnému konsenzu. Do budúcnosti však túto spoluprácu nevylučujem.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.