Veternej energii slabne ekonomický vietor | ENERGIE-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
VSE
Belimo 2

Veternej energii slabne ekonomický vietor

Česi a Poliaci hľadajú riešenie pre nestabilné prítoky nemeckej elektriny z vetra. Reálne uvažujú, že by ju presmerovali naspäť odosielateľovi, konštatuje vo svojom komentári Chris Johnstone, editor a redaktor portálu Česká pozice.

Veternej energii slabne ekonomický vietor

Veterná energia © Property&Environment

Kolísajúce masívne prietoky elektriny vyrobené v severonemeckých veterných elektrárňach totiž spôsobujú problémy národnej prenosovej sústave. Táto situácia núti Českú republiku, aby prietokom nemeckej veternej elektriny vystavila „stopku“. Podľa Johnstona sú tieto veľké prietoky elektriny v súčasnosti transportované cez Česko zákazníkom do južného Nemecka a ďalej do Rakúska, pričom hlavným dôvodom tejto „obchádzky“ cez Česko je nedostatočná kapacita nemeckej severojužnej prenosovej sústavy.

Podobné problémy s nemeckou nestabilnou energiou má i Poľsko. Problém by mohla vyriešiť výstavba transformátorov s reguláciou fázy, takzvaných PST (phase-shifting transformers), ktoré by nemecké prítoky energie efektívne presmerovali. ČEPS preto chce takéto transformátory vybudovať po vzore Poliakov. Viac o problémoch stability siete v dôsledku boomu nemeckej veternej energetiky V KOMENTÁRI NA ČESKEJ POZICI.

Láska Holanďanov k veterným mlynom už nie je to, čo bývala, konštatuje vo svojom komentári Ivana Sekularac z agentúry Reuters. Keď Holanďania postavili v roku 2006 svoj prvý veterný park na mori (tzv. offshore), považovali sa za symbol zelenšej budúcnosti. Spolu 36 turbín – každá vo výške 30-poschodovej budovy – vyrábalo dostatok elektriny na uspokojenie ročných potrieb pre viac ako 100.000 domácností.

O päť rokov neskôr je všetko inak a Holandsko čelí podobne ako mnohé krajiny Európy rozpočtovej kríze, takže je nútené znižovať svoj rozpočtový deficit. Holandská vláda teraz hovorí, že „offshore“ veterné elektrárne sú príliš drahé a že vláda si nemôže dovoliť dotovať celú cenu 18 centov za kilowatthodinu, čo len minulý rok vytiahlo z rozpočtu asi 4,5 miliárd eur.

Vláda teraz plánuje previesť finančnú záťaž na domácnosti a priemysel s cieľom zabezpečiť finančné prostriedky pre veternú energiu. Snaží sa tiež prilákať investície zo súkromného sektora. Nový zúčtovací systém však bude žať len tretinu toho, čo bolo predtým k dispozícii pre priemysel v dotáciách. Podľa vládnych prognóz „iba“ 1,5 miliardy eur ročne. O holandských problémoch s veternou energiou ČÍTAJTE VIAC TU.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Väčšina elektriny je z jadra, štvrtina z OZE, zvyšok z uhlia a plynu. OKTE ukázal najnovší energetický mix

Väčšina elektriny je z jadra, štvrtina z OZE, zvyšok z uhlia a plynu. OKTE ukázal najnovší energetický mix

Z obnoviteľnej elektriny väčšinu vyrábajú vodné elektrárne. Tu sú najnovšie čísla (+ GRAF).

Miroslav Kiraľvarga: Dekarbonizácia US Steel Košice znamená obrovskú investíciu bez návratnosti

Miroslav Kiraľvarga: Dekarbonizácia US Steel Košice znamená obrovskú investíciu bez návratnosti

„Ozelenenie“ výroby ocele stojí podľa viceprezidenta podniku na troch dôležitých podmienkach.

Slovenské elektrárne chcú vlastné jadrové palivo. Vývoj potrvá niekoľko rokov

Slovenské elektrárne chcú vlastné jadrové palivo. Vývoj potrvá niekoľko rokov

Slovensko investuje spolu so susednými krajinami do spoločného vývoja nového jadrového paliva.