Uskladnenie elektriny zmenia lacné batérie z rastlín

Okrem základných spôsobov, ktoré sa už aj v praxi začínajú používať, vedci prichádzajú so stále novými riešeniami. Tieto posúvajú ich celkovú efektivitu, náklady na prevádzku, či environmentálny dopad stále dopredu.

Napríklad isté chemické zlúčeniny – pigmenty, nachádzajúce sa v mnohých rastlinách, možno využiť ako základ organických molekúl pri výrobe batérií. Látky možno získať z lacných a hojne sa vyskytujúcich zdrojov, akým je napríklad rebarbora alebo odpad z ropy. Podľa harvardských vedcov takáto batéria môže stlačiť náklady na uskladnenie elektriny k 100 dolárom za kWh, čo vraj “zmení svet”.

Súčasné náklady na uskladnenie elektriny totiž predstavujú zhruba dvojnásobok. Budúci rok by sa mali uskutočniť prvé testy v Európe.

Iným technologickým riešením uskladnenia môžu byť zotrvačníky. Študentka Lancaster University prišla s nápadom vznášajúceho sa zotrvačníka o veľkosti futbalovej lopty, ktorý môže rotovať rýchlosťou 144-tisíc otáčok za minútu.

Priemerné zotrvačníky pritom dosahujú 66-tisíc otáčok. V praxi to znamená, že takéto zariadenie je schopné sa nabíjať a vybíjať oveľa rýchlejšie, čo má pre skladovanie elektriny podstatný význam.

Využitie by malo nájsť ako v domácnostiach, tak aj mnohých odvetviach ekonomiky.

A vo vývoji je mnoho ďalších spôsobov uskladňovania, napríklad vo forme zinkovo-vzdušných batérií, či roztaveného skla. Tieto technológie by mali vyriešiť problém “dočasnosti” pri dodávkach energie z obnoviteľných zdrojov. Nadbytočné množstvá tak bude možné uskladniť pre neskoršie použitie aj po západe slnka, či vo fáze vrcholného odberu siete.

Medzinárodná poradenská spoločnosť McKinsey odhaduje, že celosvetový trh s uskladňovaním energie dosiahne v roku 2025 hodnotu 90 miliárd dolárov.

“V momente, kedy sa náklady na uskladnenie priblížia k 100 USD/kWh, nemá veľký zmysel budovať drahé elektrárne. Atómové elektrárne nemožno zapnúť a vypnúť podľa potreby. Budú zbytočné ako záloha pre decentralizovanú sieť z obnoviteľných zdrojov,” píše Ambrose Evans-Pritchard v komentári britského The Daily Telegraph.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.