Uhol pohľadu. Tretí energetický balíček

1.) Ako vo všeobecnosti komentujete balíček, a v čom vidíte úskalia?

Martin Vlachynský: Najmä novela zákona o regulácii ma niekoľko problematických bodov, napríklad súbeh funkcie predsedu ÚRSO a Rady, čí vnášanie (nejasne definovaného) pojmu energetická chudoba do energetickej politiky, hoci z logiky veci by mala spadať do kompetencii sociálnej politiky.

Martin Vlachynský, analytik INESS   

Henrich Krejčí: (odpovedá na nový energetický i regulačný zákon): V zákone o energetike bolo pre nás prekvapením stanovenie vlastníckeho odčlenenia v prípade prevádzkovateľa prepravnej siete ako východiskového modelu namiesto doteraz navrhovaného ITO (model nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete).

Z hľadiska budúcnosti je podľa nášho názoru najlepším riešením pre Slovensko ITO model. Umožní mu zostať dôležitým miestom na energetickej mape Európy v zmysle významného tranzitného koridoru pre zemný plyn do EÚ a zároveň zaručí splnenie cieľov tretieho energetického balíčka pokiaľ ide o nezávislosť prevádzkovateľa prepravnej siete.

Vlastnícke odčlenenie neprispeje k bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok plynu a bude mať dopad aj na SPP ako kľúčového dodávateľa v stredoeurópskom regióne a dodávateľa s osobitnými povinnosťami vo vzťahu k trhu dodávok plynu v SR.

Vo vzťahu k regulačnému zákonu otázniky vyvolávajú nedostatočne a vágne zadefinované pojmy ako energetická chudoba a široké vymedzenie kategórie zraniteľných odberateľov. Veríme, že dodávatelia energií a ďalšie energetické spoločnosti budú mať možnosť aktívne participovať na tvorbe koncepcie ochrany odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby, ktorá má byť v zmysle návrhu zákona o regulácii predložená vláde, ako aj ďalších strategických dokumentov v oblasti regulácie.

Za nezodpovedajúce situácii na trhu považujeme rozšírenie cenovej regulácie na tie segmenty, kde doteraz neexistovala. Domnievame sa, že na Slovensku existuje efektívna hospodárska súťaž a regulácia už nie je potrebná.

Na druhej strane existuje riziko, že dlhodobá, niekoľkoročná platnosť cenových rozhodnutí nebude reflektovať skutočný vývoj nákladov spojených s dodávkou v regulovaných segmentoch.

Dávid Vlnka: Slovensko malo implementovať tretí liberalizačný balíček už v marci minulého roka. Každý deň omeškania poškodzuje práva spotrebiteľov na lacnejší plyn a elektrinu, pretože ich núti zostávať u doterajších dodávateľov a bráni im v rýchlejšom prechode za výhodnejšími ponukami.

Odberateľ však bude mať po novom možnosť zmeniť dodávateľa elektrickej energie a plynu v priebehu troch týždňov a bez poplatkov, a tiež právo na konečné vyúčtovanie do šiestich týždňov po zmene dodávateľa. Prijatím energetických noviel sa podporí liberalizácia a transparentnosť na trhu s energiami.

2.) Predpokladáte, že zmena pravidiel prečistí od nekalých praktik?

Martin Vlachynský: Neviem posúdiť právnu povahu možných kľučiek, ktoré predajcovia používajú. Stať by sa mal primárne zameriavať na celkovú kvalitu vymožiteľnosti pravá, nie hasiť požiare, ktoré z nízkej vymožiteľnosti následne vznikajú.

Henrich Krejčí, vedúci útvaru    
energetického práva, regulácie    
a verejných záležitostí SPP   

Henrich Krejčí: Za dôležitejšie ako reštriktívne opatrenia považujem skôr posilnenie práv spotrebiteľa tak, aby dostal všetky informácie potrebné na prijatie rozhodnutia a aby mal možnosť korigovať svoje rozhodnutie v prípade poskytnutia zavádzajúcich informácií.

Z pohľadu SPP sme na splnenie nových povinností pripravení a budeme pôsobiť na trhu tak ako doteraz aj v budúcnosti – ako férový a dôveryhodný dodávateľ plynu a elektriny poskytujúci svojim zákazníkom dobrú cenu, kvalitnú zákaznícku starostlivosť s najlepším pokrytím trhu a širokú ponuku doplnkových služieb tak pre domácnosti ako veľkých priemyselných odberateľov.

Dávid Vlnka: Dúfame, že tomu tak bude. Sme za to, aby boli postihovaní nečestní predajcovia zavádzajúci občanov, ale aj dominantní hráči zneužívajúci svoje postavenie. Po neférovej kampani voči podomovému predaju ako takému, sme totiž zaznamenali v druhom štvrťroku 2012 výrazný prepad podomového predaja v SR. Týmto praktikám by mal nový zákon odzvoniť. Prax ukáže, či tomu tak bude.

3.) Vnímate ako pozitívny krok posilnenie právomocí ÚRSO?

Martin Vlachynský: Nevidím zásadný posun, aj nominácie do ÚRSO sú politické.

Henrich Krejčí: Posilnenie a rozšírenie právomocí národných regulátorov predpokladá aj tretí energetický balíček. Zároveň s tým je však dôležité, aby činnosť národných regulátorov bola založená na princípoch transparentnosti a nestrannosti a tento bol vo svojich aktivitách nezávislý.

Taktiež je mimoriadne dôležité, aby jeho kroky smerovali k vytváraniu stabilného a predvídateľného regulačného rámca a podpore rozvoja energetického trhu, a to za aktívnej účasti všetkých dotknutých subjektov, tj. tak dodávateľov energií, ako aj odberateľov.

---

Čítajte: Tretí energetický balíček je na svete. Po dvoch rokoch

---

Regulácia ako taká by mala byť obmedzená len na nevyhnutne potrebnú mieru. V tomto zmysle jej rozšírenie (napr. v segmente malých podnikov) ako aj zavedenie inštitútu tzv. mimoriadnej regulácie nereflektuje aktuálny vývoj na trhu.

Tento prístup navyše brzdí jeho ďalší rozvoj v oblasti konkurencie ponúk jednotlivých dodávateľov a kvality ich služieb,  čo by malo byť hlavným benefitom pre odberateľov.

Dávid Vlnka, riaditeľ    
alternatívneho dodávateľa Energie2   

Dávid Vlnka: Najlepším regulátorom trhu je skutočná efektívna konkurencia a fungujúci trh, čo si vyžaduje čo najväčšie odbúranie administratívnych zásahov. Postavenie ÚRSO vnímame ako dôkaz toho, že trh v SR stále nie je plne liberalizovaný. Či jeho právomoci budú pozitívne ukáže prax a tá vždy závisí aj od nezávislosti obsadzovania tohto orgánu.

4.) Čo v legislatíve súvisiacej s trhom s energiami stále chyba?

Martin Vlachynský: O skutočnej liberalizácii trhu môžeme hovoriť až vtedy, keď príde k liberalizácii cien, vrátane cien pre domácnosti. K tej však zatiaľ neexistuje ani náčrt návrhu, práve naopak, novela zavádza cenovú reguláciu aj pre malé podniky ich zahrnutím do veľmi širokej definície "zraniteľných odberateľov".

Henrich Krejčí: Energetická legislatíva by mala byť v súlade s dlhodobou koncepciou rozvoja energetického sektora, mala by spolu so strategickými materiálmi (napr. energetickou politikou) vytvárať vhodné podmienky na investície a zabezpečovať stabilitu a predvídateľnosť právneho a regulačného prostredia. Toto je možné dosiahnuť len za aktívnej účasti všetkých dotknutých subjektov.

Jedným z príkladov v tomto zmysle by mohlo byť stanovenie podmienok resp. indikatívneho časového rámca na postupné upustenie od cenovej regulácie. ERGEG (Európske združenie regulátorov pre plyn a elektrinu) už v roku 2008 odporúčal členský štátom, kde ešte cenová regulácia existuje, aby stanovili časový harmonogram jej ukončenia. Podobný názor vyjadril v niektorých rozhodnutiach aj Súdny dvor Európskej únie.

Už druhá Smernica predpokladala zrušenie cenovej regulácie k 1. júlu 2007, odkedy majú zákazníci aj v segmente domácností právo zvoliť si svojho dodávateľa plynu. Prijatý zákon fixuje doterajší stav, čo nie je z pohľadu dlhodobého vývoja trhu správne.

Dávid Vlnka: Ešte väčšia liberalizácia trhu. Efektívna konkurencia je vždy v prospech zákazníka.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.