Priamo úmerne poklesom dopytu po benzíne sa mierne zvyšuje „hlad“
po palivách na báze zemného plynu. Pozrite si možnosti uplatnenia plynu
v slovenskej doprave očami Ľubomíra Blaška, vedúceho útvaru
predaja CNG Slovenského plynárenského priemyslu.
Možno
očakávať, že z hľadiska dopravy bude klesať význam benzínu či nafty a
bude nahrádzaný vo väčšej miere plynom? Ak áno, o akom horizonte
hovoríme?
Ak uvažujeme v horizonte dvadsiatich až päťdesiatich rokov
tak predpokladám, že alternatívne palivá alebo pohony dopravných
prostriedkov budú postupne používané v doprave vo vyššej miere
oproti súčasnosti.
Regionálne, pri vysokom záujme konkrétneho štátu
o používanie konkrétneho motorového paliva v doprave môžu
nastať výrazné odchýlky, tak ako je to už dnes v Pakistane,
ktorý sa v priebehu asi piatich rokov stal lídrom v používaní
CNG na svete.
Je tu 3 300 plniacich staníc CNG, 2,8 miliónov CNG
vozidiel a viac než 80 percentný podiel CNG vozidiel na všetkých
vozidlách v krajine.
Čo je potom rozhodujúcim faktorom?
Napriek ekologickej výhodnosti CNG bude vždy rozhodujúca
ekonomika. Ekonomická výhodnosť CNG pri súčasnom nastavení tvorby
cien bude stúpať s rastúcou cenou ropy, pretože klasické
motorové palivá reagujú na zmenu cien ropy okamžite, ale v cene
zemného plynu sa počíta s niekoľkomesačným priemerom cien
ropných olejov.
Z výhody sa stane nevýhoda v prípade prudkého poklesu
ceny ropy o niekoľko desiatok amerických dolárov za barel
v priebehu niekoľkých týždňov.
Na druhej strane aké sú úskalia využívania plynu v doprave
na Slovensku?
CNG je dnes jediným reálnym alternatívnym motorovým palivom,
použiteľným vo verejnej autobusovej doprave. Na Slovensku je
v prevádzke viac než päť tisíc autobusov, ktoré vykonávajú
prepravu osôb vo verejnom záujme. Z tohto monožstva autobusov je
dnes asi tri sto s pohonom na CNG.
Každý CNG autobus vypustí do ovzdušia porovnateľné množstvo CO2
ako naftový s EURO 5, ale o 1 200 kilogramov ročne
menej ostatných zdraviu škodlivých exhalátov. Spolu za päť tisíc
autobusov je to šesť miliónov kilogramov škodlivých látok za rok
a šesťdesiat miliónov kilogramov počas priemernej desaťročnej
životnosti autobusov. No autobus s pohonom na CNG si verejný
dopravca nekúpi, pretože je drahší oproti naftovému o tridsať až
päťdesiat tisíc eur.
Aký impulz by mohol rozvoj plynu v doprave skutočne
podporiť a naopak, čo ohroziť?
To je priestor pre štát alebo eurofondy. V prípade dotácie na
nákup CNG autobusu v rozsahu tridsať až štyridsať percent jeho
ceny si ho dopravca kúpi lacnejšie ako naftový autobus a počas
jeho životnosti bude používať ekonomicky výhodnejšie palivo CNG.
Vznikne ďalšia lokalita s plniacou stanicou CNG, ktorú bude
môcť používať široká verejnosť. Mesto alebo VÚC, ktoré dotujú náklady
verejného dopravcu, budú môcť svoje príspevky na dopravu vo verejnom
záujme znížiť, čo znamená, že verejné zdroje, použité na dotáciu
autobusov sa vrátia späť do verejných zdrojov.
Na Slovensku budeme mať čistejší a zdravší vzduch, vznikne
dostatočná sieť plniacich staníc CNG a podnikatelia alebo
občania nebudú mať žiadny dôvod nepoužívať sériovo vyrábané vozidlá
s pohonom na CNG.
Možno vo všeobecnosti očakávať iné významnejšie trendy alebo
zmeny v oblasti dopravy počas najbližších povedzme siedmych
rokov?
Ak odhadujeme, že zo súčasnej finančnej krízy sa bude Európa
a svet spamätávať najmenej budúcich päť až desať rokov,
tak žiadne prevratné zmeny vo fungovaní dopravy nemôžeme očakávať.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.