Posledné roky ukázali, že ani energetika nie je „krízevzdorná“ investícia. Viaceré energetické skupiny sa dokonca zoznámili i s červenými číslami vo finančných výsledkoch. Pozrite si problematiku energetiky a investícií očami Michala Ďuricu a Vladimira Boleka, portfóliových manažérov spoločnosti IAD.
Zmenila sa atraktivita akcií energetických firiem za posledné tri roky? V respektíve, ktoré európske skupiny sú dnes atraktívnou investičnou príležitosťou?
Michal Ďurica: Posledné tri roky boli pre akcie energetických firiem zväčša málo úspešné. Pretrvávajúce problémy v eurozóne spôsobené neriešením dlhovej krízy stáli za tým, že väčšina cien akcií energetických spoločností nedosahuje úrovne spred troch rokov a nedokázala udržať stav z roku 2009.
Svetlé výnimky ako holandský Shell, či maďarský MOL, dokázali aj napriek narastajúcim makroekonomickým problémom získavať na hodnote. Kompozitný index STOXX 600 Oil and Gas, zastrešujúci európske firmy pôsobiace v tomto segmente, aj napriek výraznej volatilite, stagnuje na úrovniach spred troch rokov. Naštartovanie riešenia európskych problémov a obnovenie dôvery v akciové investície v periférnych krajinách ako Španielsko a Taliansko, môžu výrazne pomôcť cenám akcií energetických firiem z juhu Európy.
V strednodobom horizonte firmy ako Enel, Eni, či Repsol môžu pozitívne prekvapiť. Vyriešenie dlhovej krízy môže opätovne zatraktívniť investície do OZE zo strany štátov i komerčných bánk.
Ako hodnotíte vývoj energokomodít za posledný rok a ktoré sú v súčasnosti najlepšou investičnou príležitosťou?
Michal Ďurica: Komodity sú už zo svojej podstaty aktívum podliehajúce výrazným cenovým výkyvom. Ropa ako hlavná energokomodita tento rok nebola žiadnou výnimkou. Za cenovou volatilitou stáli hlavne geopolitické problémy na blízkom východe a klesajúci dopyt z dôvodu spomaľovania svetovej ekonomiky. Efekt klesajúceho dopytu, ktorý stojí za poklesom cien, bol vykompenzovaný neistotou ohľadom ďalšieho vývoja v Iráne i Sýrii. Naopak ceny uhlia z dôvodu nadmernej ponuky dlhodobo klesajú. Atraktivite uhlia do budúcnosti však pridáva odstúpenie niektorých krajín od jadrovej energie. Výrobné kapacity jadrových elektrární zvyšujúci sa podiel OZE nedokážu v krátkodobom ani v strednodobom horizonte úplne nahradiť.
Maáte v portfóliu aj obnoviteľné zdroje energie. Ako sa vyvíja táto oblasť?
Viaceré krajiny v Európe, napríklad Česká republika, či Bulharsko však
začínajú napríklad fotovoltické zariadenia dodatočne zdaňovať.
Vladimír Bolek: Táto oblasť sa vyvíja dobre, vzhľadom k použitej technológii (natáčacie panely) sa nám darí dosahovať plánované výkony. Vzhľadom k tomu, že na Slovensku nebol taký boom výstavby FVE ako v Českej republike si myslíme, že k pomer vyprodukovanej el. energie prostredníctvom FVE k celkovej výrobe elektrickej energie je zanedbateľný a tak nevidím priame prepojenie s dianím v iných krajinách v oblasti obmedzovania výstavby prostredníctvom dodatočného zdaňovania.
Iný je pohľad z úrovne politického rozhodnutia, keď v rámci celkovej makroekonomickej situácie a v snahe štátu a špeciálne politikov môže byť hľadanie dodatočných príjmov. To sa však deje aj v iných odvetviach ekonomiky.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.