Národná rada prijala novelu zákona o energetickej hospodárnosti budov. Jej prostredníctvom Slovensko prevzalo bruselskú smernicu z mája 2010. Do šiestich rokov by tak mali všetky nové verejné budovy mať takmer nulovú spotrebu energií. Dva roky navyše majú nové privátne nehnuteľnosti. Pozrite si nové povinnosti očami Aleny Ohradzanskej, riaditeľky odboru stavebníctva Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Ako vo všeobecnosti hodnotíte zámer Bruselu tlačiť na šetrenie energií?
Alena Ohradzanská: Stále platí, že slovenská ekonomika je náročnejšia na spotrebu energie ako priemer EÚ a zatiaľ stále veľmi závislá od fosílnych zdrojov.
Pri budovách, ktoré zodpovedajú za 40 percentný podiel spotreby energie a 36 percentný podiel emisií skleníkových plynov v EÚ, zníženie spotreby energie a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov predstavujú dôležité opatrenia potrebné na zníženie energetickej závislosti EÚ a na znižovaní emisií skleníkových plynov. Zvyšovanie energetickej efektívnosti má aj charakter verejného záujmu Slovenska, čiže do budúcnosti by mohlo znamenať menšiu závislosť na dovoze energie z nestabilných regionálnych území.
Podpora energeticky úspornej výstavby nových budov a najmä významnej obnovy existujúcich budov je navyše podporou pre stavebné kapacity malého a stredného stavebníctva, a to v súčasnosti znamená významné protikrízové opatrenie.
Je vôbec novela zrealizovateľná?
Nízkoenergetická či energeticky pasívna úroveň výstavby sa stala určitým štandardom v EÚ už v súčasnosti a tomuto trendu je potrebné prispôsobiť sa veľmi rýchlo aj na Slovensku.
Dosiahnutie takejto výstavby predstavuje najmä zníženie mernej potreby tepla na vykurovanie na minimum, zníženie spotreby primárnej energie na vykurovanie, chladenie, vetranie, prípravu teplej vody a značné pokrytie celkovej spotreby primárnej energie obnoviteľnými zdrojmi.
Dá sa to dosiahnuť kvalitným návrhom obalových konštrukcií budovy, so zohľadnením solárnych a vnútorných ziskov, dodaním energie z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti.
Aký dopad na trh bude mať novela? Nezvýši vstupne náklady na novostavby, čím by mohla výstavbu spomaliť?
Úsporná energetická výstavba a jej podpora má silný pozitívny sociálny dopad. Vysoké platby za energiu majú dopad predovšetkým na nízkopríjmové skupiny, pretože zníženie výdavkov má najväčší efekt práve pre domácnosti s nižším príjmom.
Ďalej sme toho názoru, že ceny nových technológií budú postupne klesať a tak náklady na takmer nulové budovy by nemali byť výrazne vyššie ako je súčasný štandard. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie a nedochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia nakoľko nezavádza nové povinnosti, ktoré by spôsobili zvyšovanie nákladov.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.