Účty za energie nestíha platiť takmer 300-tisíc obyvateľov Slovenska

Prudko rastúce ceny energií spôsobujú, že čoraz väčšiu časť rozpočtu domácností tvoria náklady na elektrinu, plyn a teplo. Súčasný vývoj má najväčší dopad na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov a prehlbuje tzv. „energetickú chudobu“.

Hoci sa tieto slová skloňujú čoraz častejšie, oficiálna definícia a ani cielené opatrenia štátu zatiaľ neexistujú. Analytička Eva Sadovská z Wood & Company sa pozrela na to, koľko míňajú domácnosti na elektrinu, plyn a teplo, ako rastú ceny a ktoré časti obyvateľstva sú najviac ohrozené zvyšujúcimi sa cenami energií.

V článku sa dozviete:

• akú časť z rozpočtu domácností ukrajujú náklady na elektrinu, plyn, teplo a aké je porovnanie s EÚ,
• o koľko si odberatelia priplatili viac za energie v prvom polroku 2022,
• čo je energetická chudoba a akými ukazovateľmi ju možno definovať,
• koľko obyvateľov SR dáva na bývanie viac než 40 % disponibilného príjmu,
• akého počtu obyvateľov sa týkajú nedoplatky za energie,
• koľko obyvateľov žije v nedostatočne vykurovaných príbytkoch, so zatekajúcou strechou alebo vlhkými stenami.

Energie ukrajujú 10 % rozpočtu

Náklady na bývanie a energie tvoria v priemere vyše štvrtinu z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností. Elektrina, plyn a teplo tvoria z celkových nákladov domácností takmer desať percent, pričom výdavky na elektrinu tvoria 3,7 %, výdavky na plyn 3,3 % a na teplo odchádza ďalších 2,8 %. Ide o najvyšší podiel v rámci krajín EÚ.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.