Tri najväčšie problémy slovenského teplárenstva

Prudký prechod teplární k alternatíve uhlia, či zemného plynu, sa stal jedným z hlavných znakov posledných dvoch rokov v našom teplárenstve. Len medzi rokmi 2010 a 2011 vzrástol podiel dodávok tepla vyrobeného z biomasy o 17 percentuálnych bodov. „Štatistika však naznačuje i súčasný trend. Výrobcovia tepla stále viac investujú do budovania zdrojov, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie,“ vysvetľuje nárast pre energie-portal.sk Miroslav Obšivaný, predseda predstavenstva SZVT.

Podľa jeho slov je účelom diverzifikovať palivovú základňu a znížiť cenu tepla.

Kým zmysel diverzifikácie zdrojov sa nestráca, nad zlacňovaním tepla sa začínajú zjavovať otázniky. Predovšetkým z dlhodobého hľadiska. Potenciál biomasy totiž nie je neobmedzený. „V niektorých oblastiach Slovenska napríklad drevná hmota na spaľovanie chýba,“ kritizoval preferovanie biomasy Milan Novák, podpredseda Československej spoločnosti pre slnečnú energiu.

Rastúci dopyt a pokles ponuky sa tak prirodzene podpisujú i pod cenami biopaliva. Čo nakoniec pripúšťajú aj teplári. „Zdražovanie biomasy do určitej miery kopíruje rast cien fosílnych palív,“ podotýka Miroslav Obšivaný. „Navyše finančná podpora výroby elektriny z biomasy tak môže v budúcnosti spôsobiť nedostatok cenovo dostupnej biomasy pre výrobu tepla,“ uzatvára.

Čítajte: Minulý rok najviac z OZE „zarábala“ biomasa

2.) Mení sa klíma. Tepla treba menej

Vrásky na čele teplárenských spoločností však nerobí len rast cien palív, vrátane biomasy. Na teplárenstve sa totiž prejavujú i klimatické zmeny, rastúca úspornosť domácností a v neposlednej rade i hospodárska kríza. „Záujem“ o teplo tak na Slovensku klesá. „I naša spoločnosť zaznamenala pokles celkového odberu,“ podčiarkuje Petra Habáňová z odboru komunikácie a marketingu spoločnosti Dalkia, ktorá teplom zásobuje napríklad bratislavské sídlisko Petržalka.

No nejde len o prípad jedného výrobcu. „Pokles odoberaného tepla sa týka aj našej spoločnosti,“ pridáva sa i Erika Knapcová za spoločnosť Termonova z Novej Dubnice.

Práve klesajúce odbery tak vyvolávajú v teplárňach nepríjemnú otázku - čo so zariadeniami a teplárenskou sústavou nastavenou na podstatne vyššie odbery. „Výrobca a dodávateľ skrátka nedokážu úplne pružne reagovať. Nahradiť pokles novými odbermi, či okamžite zmeniť pôvodné parametre sústavy,“ vysvetľuje Miroslav Obšivaný.

Jedinou odpoveďou zostávajú ďalšie a ďalšie investície. „Tie však sťažuje súčasné legislatíva, aj neistota ohľadom budúcej, ktorá by ochranu investícií garantovala,“ uzatvára Obšivaný.

Potreba finančných „injekcií“ do slovenského teplárenstva však už naráža na tretí problém výrobcov tepla.

3.) EÚ netrápia rozvody

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.