Dňa 2. 9. 2021 vydal Súdny dvor Európskej únie rozsudok vo veci tzv. žaloby pre porušenie zmluvy proti Spolkovej republike Nemecko1.
Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „Súdny dvor“) sa stotožnil so všetkými štyrmi Komisiou vytknutými porušeniami týkajúcimi sa nesprávneho prevzatia smerníc o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou2 a so zemným plynom3.
Hoci boli dotknuté smernice medzičasom zrušené a nahradené novými, závery Súdneho dvora je možné preniesť aj na súčasne platnú legislatívu známu pod názvom „Čistá energia pre všetkých Európanov“, ktorej posledné právne akty boli prijaté v roku 2019.
Definícia vertikálne integrovaného podniku
Nosným zámerom smerníc je dosiahnutie takého vnútorného trhu s elektrinou a zemným plynom, v ktorom je základným prvkom záruka nediskriminačného prístupu do týchto sústav, resp. sietí.
Nástrojom na dosiahnutie uvedeného má byť pritom účinné oddelenie medzi prenosovými sústavami, resp. prepravnými sieťami na jednej strane a výrobnými a dodávacími činnosťami týkajúcimi sa elektriny a zemného plynu na druhej strane (ďalej aj ako „účinné oddelenie“ z anglického effective unbundling).
Súdny dvor preto aj s ohľadom na uvedené v rámci problematiky vertikálneho integrovaného podniku (ďalej ako „VIP“) uviedol, že pojem VIP je nevyhnutné na dosiahnutie účinného oddelenia vykladať extenzívne, keďže obmedzenie pojmu len na činnosti vykonávané v Únii predstavuje neodôvodnené obmedzenie rozsahu tohto pojmu.
Dotknuté ustanovenia smerníc neodkazujú pri definovaní pojmu na národné právo členského štátu Európskej únie. Z tohto dôvodu predstavuje pojem VIP autonómny pojem práva Únie, ktorý si v dôsledku požiadaviek jednotného uplatňovania práva, ako aj zásady rovnosti, vyžaduje autonómny a jednotný výklad v Únii ako celku.
Takisto v rámci definície pojmu VIP (bez ohľadu na to, či sa uvedené má dotýkať elektrickej energie alebo zemného plynu) smernica neupravuje výslovné územné obmedzenie, na ktorom VIP vykonáva svoju činnosť alebo má miesto svojho sídla.
Už samotné odôvodnenia smerníc uvádzajú, že požiadavky na účinné oddelenie sa uplatňujú v celej Únii tak na podniky usadené v Únii, ako aj na podniky, ktoré v Únii nie sú usadené. V danej súvislosti pritom nedochádza k úprave trhu nachádzajúcom sa mimo Únie.
Vymedzenie definície pojmu VIP má teda primárne za cieľ dosiahnuť možné a účinné uplatňovanie smerníc na zlepšenie podmienok fungovania vnútorných trhov s elektrinou a zemným plynom, a to prostredníctvom zamedzenia obchádzania určitých požiadaviek nevyhnutných na zabezpečenie účinného oddelenia.
Nezávislosť aj pre časti VIP, ktoré nevykonávajú činnosti v energetike
Podľa vyššie spomínaných smerníc platí, že „vo vzťahu k [VIP] ani k akejkoľvek z jeho častí alebo jeho majoritným akcionárom okrem prevádzkovateľa prenosovej sústavy, [resp. prepravnej siete], nesmie priamo ani nepriamo existovať žiadna profesijná pozícia, zodpovednosť, záujem alebo obchodný vzťah počas troch rokov pred vymenovaním osôb zodpovedných za riadenie a/alebo členov správneho orgánu prevádzkovateľa prenosovej sústavy, [resp. prepravnej siete], na ktorých sa vzťahuje tento odsek“ 4. Uvedené sa uplatňuje „na väčšinu osôb zodpovedných za riadenie a/alebo členov správnych orgánov prevádzkovateľa prenosovej sústavy, [resp. prepravnej siete]“5.
Cieľom týchto pravidiel je zabezpečenie účinného oddelenia, a to s cieľom umožnenia úplnej a účinnej nezávislosti medzi prevádzkovateľom sústavy a VIP, ako aj odstránenia sporov medzi záujmami súvisiacimi jednak s činnosťami výroby a dodávkami elektriny/zemného plynu, a jednak s prevádzkou sústavy, resp. siete.
„Prechodné obdobia“ uvedené vyššie sa uplatňujú na osoby zodpovedné za riadenie a/alebo členov správnych orgánov prevádzkovateľa prepravnej sústavy, resp. siete, ktorí pred ich prijatím na pracovné miesto vykonávali činnosť vo VIP alebo v podniku, ktorý je majoritným akcionárom niektorého z podnikov, ktoré tvoria VIP, aj keď tieto činnosti nevykonávali v časti VIP spadajúcej do odvetvia energetiky ani v podniku, ktorý je majoritným akcionárom niektorého z podnikov patriacich do časti VIP spadajúcej do odvetvia energetiky.
Súdny dvor zastáva názor, že nie je možné vylúčiť, že osoba zodpovedná za riadenie a/alebo člen správnych orgánov prevádzkovateľa prenosovej sústavy, resp. siete, ktorý pred svojím vymenovaním vykonával v rámci VIP svoju činnosť v inom odvetví, ako je energetika, mohol byť ovplyvnený činnosťou tohto podniku v oblasti výroby alebo dodávky elektrickej energie a zemného plynu.
Právna úprava spočívajúca v zavedení prechodného obdobia, v ktorom je určitá osoba vylúčená z pôsobenia v podniku, teda jednak minimalizuje riziko vplyvu jedného subjektu na druhý (či už cestou výkonu určitej činnosti, resp. pozície v podniku, získavania informácií relevantných na účely ovplyvňovania činnosti podniku alebo iným spôsobom) a jednak je uvedené opatrenie viazané len na určitý, konkrétny čas, v dôsledku čoho nie je možné takúto právnu úpravu považovať za nelegitímnu na dosiahnutie cieľa sledovaného smernicami.
Zákaz vlastníctva obchodných podielov vo VIP zamestnancami
V zmysle vyššie uvedených smerníc platí, že „osoby zodpovedné za riadenie a/alebo členovia správnych orgánov a zamestnanci prevádzkovateľa prenosovej sústavy, [resp. prepravnej siete], nesmú mať priamo ani nepriamo žiadny podiel v žiadnej časti [VIP] okrem prevádzkovateľa prenosovej sústavy, [resp. prepravnej siete], ani od nej nesmú priamo či nepriamo prijímať žiadne finančné výhody. Ich odmeňovanie nesmie závisieť od činností či výsledkov vertikálne integrovaného podniku, ale len od činností alebo výsledkov prevádzkovateľa prenosovej sústavy, [resp. prepravnej siete]“6.
Zo znenia tohto ustanovenia jasne vyplýva, že tak riadiaci pracovníci, ako ani zamestnanci prevádzkovateľa prepravnej sústavy, resp. siete, nesmú mať záujmy ani získavať finančné výhody od inej časti VIP, než je prevádzkovateľ prenosovej sústavy, resp. siete, a to priamo ani nepriamo.
Súdny dvor uviedol, že aj napriek tomu, že sa dotknutí zamestnanci nemusia zúčastňovať na bežnom riadení prevádzkovateľa sústavy, nie je možné vylúčiť ich schopnosť ovplyvniť činnosť svojho zamestnávateľa.
Z uvedeného dôvodu Súdny dvor konštatoval, že existuje riziko vzniku konfliktu záujmov, ak dotknuté osoby vlastnia obchodné podiely vo VIP alebo jeho časti. Povinnosť zabezpečiť plnú a účinnú nezávislosť prevádzkovateľa sústavy v rámci VIP odôvodňuje, aby sa príslušné ustanovenie smerníc vykladalo v tom zmysle, že zákaz vlastníctva obchodných podielov vo VIP zahŕňa povinnosť zamestnancov, ktorí takéto podiely vlastnia, tieto podiely previesť.
Zaujímavým miestom v Rozsudku je poukázanie Súdneho dvora na to, že vlastnícke právo zakotvené v článku 17 ods. 1 Charty nie je absolútnou výsadou a jeho výkon môže podliehať obmedzeniam, ktoré sú opodstatnené cieľmi všeobecného záujmu sledovanými Úniou.
Podmienkou je, že tieto obmedzenia podľa článku 52 ods. 1 Charty skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu a nepredstavujú vo vzťahu k nim neprimeraný a neprípustný zásah, ktorým by bola zasiahnutá samotná podstata takto zaručeného práva.
V súvislosti s prejednávaným prípadom je teda uvedené podľa názoru Súdneho dvora legitímnou požiadavkou na zabezpečenie účinného oddelenia sústav nevyhnutného na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu s energiou a bezpečnosti dodávok energie.
Nezávislosť regulačných úradov pri stanovovaní taríf
Smernice priznávajú národným regulačným orgánom určité právomoci a postavenie. Ide pritom o podrobný normatívny rámec na úrovni Únie. Národný regulačný orgán, na Slovensku Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, vykonáva v súlade s ustanoveniami vyššie spomínaných smerníc svoju právomoc nezávisle od akéhokoľvek verejnoprávneho subjektu alebo akéhokoľvek politického orgánu.
Úprava posudzovanej problematiky na úrovni Európskej únii pritom nebráni tomu, aby osoby zodpovedné za riadenie národného regulačného orgánu boli vymenované parlamentom alebo vládou, príp. aby tieto orgány podliehali parlamentnej kontrole v súlade s ústavným právom členských štátov.
Nie je však v súlade s právom Európskej únie, aby právomoci podľa smerníc ako právo v súlade s transparentnými kritériami stanovovať alebo schvaľovať tarify za prenos, resp. prepravu, a distribučné tarify alebo ich metodiky boli na úrovni národnej legislatívy priznané iným orgánom, ako sú národné regulačné orgány.
1 Rozsudok Súdneho dvora z 2. septembra 2021 vo veci C-718/18, Európska komisia proti Spolkovej republike Nemecko
2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES
3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES
4 Bod 52 Rozsudku
5 Článok 19 ods. á smerníc 2009/72 a 2009/73
6 Článok 19 ods. 5 smerníc 2009/72 a 2009/73
Mgr. Daša Derevjaniková, Mag. Annamária Tóthová
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.