Súdny dvor EÚ k definícií chránených odberateľov plynu a zásobám plynu vo vlastnej krajine | ENERGIE-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
VSE
Belimo 2

Súdny dvor EÚ k definícií chránených odberateľov plynu a zásobám plynu vo vlastnej krajine

Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2018/02.

Súdny dvor EÚ k definícií chránených odberateľov plynu a zásobám plynu vo vlastnej krajine

Foto: Fotolia

Dňa 20. decembra 2017 vydal Súdny dvor EÚ rozsudok vo veci C 226/16, Eni Gas & Power France SA proti Francúzku, v ktorom rozhodol, že členský štát môže mierne rozšíriť skupinu "chránených odberateľov plynu" v porovnaní s požiadavkami EÚ a plynárenské podniky môžu zabezpečiť povinné zásoby zemného plynu aj z územia iného členského štátu.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 8 ods. 2 a 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 2004/67/ES (Ú. v. EÚ L 295, 2010, s. 1) (ďalej ako „Nariadenie o zaistení bezpečnosti dodávky plynu”).

Nariadenie o zaistení bezpečnosti dodávky plynu upravuje okrem iného okruh „chránených odberateľov plynu“ a „štandardy dodávky plynu“.

Požiadavky Nariadenia o zaistení bezpečnosti dodávky plynu boli vo Francúzsku implementované do franzúskeho zákona o energetike a rôznych vládnych dekrétov, proti ktorým podali Eni Gas & Power France SA (ďalej ako „ENI“) a Union Professionnelle des Industries Privées du Gaz (ďalej ako „UPRIGAZ“) v máji 2014 žaloba.

Príslušná Štátna rada - Conseil d’État rozhodla prerušiť konanie o tejto žalobe a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Má sa [článok 8 ods. 2 nariadenia č. 994/2010] vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát ukladal dodávateľom zemného plynu dodatočné povinnosti vyplývajúce z toho, že sa medzi „chránených odberateľov“, ktorých spotreba pomáha definovať okruh povinností uskladňovania s cieľom zaistiť nepretržitú dodávku, zahŕňajú odberatelia, ktorí nie sú uvedení [v článku 2 druhom odseku] tohto istého nariadenia?

2. Má sa [článok 8 ods. 5 nariadenia č. 994/2010] vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát ukladal dodávateľom zemného plynu povinnosti týkajúce sa objemov uskladneného plynu a s tým súvisiace miery čerpania, ako aj disponovania uskladňovacími kapacitami nadobudnutými z titulu práv, ktoré zodpovedajú povinnosti disponovať zásobami na území tohto členského štátu, pričom tento členský štát stanovuje, že minister pri svojom posúdení uskladňovacích kapacít dodávateľa zohľadňuje ďalšie nástroje modulácie, ktorými tento dodávateľ disponuje?“

K okruhu „chránených odberateľov“

Podľa článku 2 ods. 2 Nariadenia o zaistení bezpečnosti dodávky plynu sa pod pojmom „chránení odberatelia“ rozumejú všetci zákazníci, ktorí patria do kategórie domácností, pripojených k plynárenskej distribučnej sieti a v prípade, ak tak rozhodne príslušný členský štát, môžu okrem toho zahŕňať aj:

a) malé a stredné podniky, pokiaľ sú pripojené k plynárenskej distribučnej sieti, a základné sociálne služby, pokiaľ sú pripojené k plynárenskej distribučnej alebo prepravnej sieti a pokiaľ všetci títo ostatní odberatelia nepredstavujú viac ako 20 % konečného použitia plynu, a/alebo

b) zariadenia diaľkového vykurovania, pokiaľ zabezpečujú vykurovanie domácností a odberateľov uvedených v písmene a), za predpokladu, že tieto zariadenia nie sú schopné používať alternatívne palivá a sú pripojené k plynárenskej distribučnej alebo prepravnej sieti.

Francúzsko dokonca rozšírilo okruh „chránených odberateľov“ aj o odberateľov mimo domácností pripojených k distribučnej sieti, ktorí zmluvne nevyjadrili súhlas s prerušiteľnou dodávkou.

K prvej otázke, či členský štát môže rozšíriť okruh „chránených odberateľov“ o odberateľov mimo domácností pripojených k distribučnej sieti, ktorí zmluvne nevyjadrili súhlas s prerušiteľnou dodávkou, Súdny dvor EÚ uviedol nasledovné:

Na prvú prejudiciálnu otázku treba odpovedať tak, že článok 8 ods. 2 nariadenia č. 994/2010 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava vo veci samej, ktorá ukladá dodávateľom zemného plynu povinnosť skladovať plyn, pričom rozsah tejto povinnosti zahŕňa odberateľov, ktorí nepatria medzi chránených odberateľov uvedených v článku 2 druhom odseku bode 1 tohto nariadenia, pokiaľ sú podmienky stanovené v prvom z týchto ustanovení dodržané, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

Tieto podmienky upravuje článok 8 toho istého nariadenia pod názvom „Štandardy dodávky“, ktorý znie nasledovne:

"Zodpovedný orgán od ním určených plynárenských podnikov vyžaduje, aby prijali opatrenia na zabezpečenie dodávky plynu chráneným odberateľom členského štátu v týchto prípadoch:

a) mimoriadne teploty počas sedemdňovej špičky, ktorá sa štatisticky vyskytuje raz za 20 rokov;

b) aspoň 30-dňové obdobie výnimočne vysokej spotreby plynu, ktoré sa štatisticky vyskytuje raz za 20 rokov, a

c) aspoň 30-dňové obdobie v prípade prerušenia samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry v bežných zimných podmienkach."

Zásoby zemného plynu na území štátu

Druhú otázku, či sa má článok 8 ods. 5 nariadenia č. 994/2010 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá dodávateľom zemného plynu povinnosť disponovať na území tohto štátu zásobami plynu s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávky pre prípad krízy a súčasne stanovuje, že zodpovedný orgán pri posudzovaní skladovacích kapacít dodávateľa zohľadní ďalšie „nástroje modulácie“, ktorými tento dodávateľ disponuje, zodpovedal Súdny dvor EÚ nasledovne:

Článok 8 ods. 5 nariadenia č. 994/2010 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá dodávateľom zemného plynu povinnosť disponovať zásobami plynu s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávky v prípade krízy nevyhnutne a výlučne prostredníctvom infraštruktúry, ktorá sa nachádza na štátnom území.

V prejednávanej veci prislúcha vnútroštátnemu súdu overiť, či možnosť príslušného orgánu zohľadniť ďalšie „nástroje modulácie“, ktorými disponujú dotknutí dodávatelia, vyplývajúca z vnútroštátnej právnej úpravy, zabezpečuje týmto dodávateľom skutočnú možnosť plniť si svoje povinnosti na regionálnej úrovni alebo na úrovni Únie.

Mag. Bernhard Hager, LL.M.
Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o.

Zdroj: ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA z 20. decembra 2017 vo veci C 226/16,ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) z 15. apríla 2016 a doručený Súdnemu dvoru 22. apríla 2016, ktorý súvisí s konaním: Eni SpA, Eni Gas & Power France SA, Union professionnelle des industries privées du gaz (Uprigaz) proti Premier ministre, Ministre de l’Environnement, de l’Énergie et de la Mer, za účasti: Storengy, Total Infrastructures Gaz France (TIGF).

Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2018/02.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Väčšina elektriny je z jadra, štvrtina z OZE, zvyšok z uhlia a plynu. OKTE ukázal najnovší energetický mix

Väčšina elektriny je z jadra, štvrtina z OZE, zvyšok z uhlia a plynu. OKTE ukázal najnovší energetický mix

Z obnoviteľnej elektriny väčšinu vyrábajú vodné elektrárne. Tu sú najnovšie čísla (+ GRAF).

Miroslav Kiraľvarga: Dekarbonizácia US Steel Košice znamená obrovskú investíciu bez návratnosti

Miroslav Kiraľvarga: Dekarbonizácia US Steel Košice znamená obrovskú investíciu bez návratnosti

„Ozelenenie“ výroby ocele stojí podľa viceprezidenta podniku na troch dôležitých podmienkach.

Slovenské elektrárne chcú vlastné jadrové palivo. Vývoj potrvá niekoľko rokov

Slovenské elektrárne chcú vlastné jadrové palivo. Vývoj potrvá niekoľko rokov

Slovensko investuje spolu so susednými krajinami do spoločného vývoja nového jadrového paliva.