Stĺpček. Teplárenské nevoľníctvo? Správa o mentálnom svete slovenskej energetiky

Skúste si predstaviť, že chcete zmeniť dodávateľa elektriny. Možno s tým bude trochu papierovania, ale vypočítali ste si, že ušetríte. Prechod k inému dodávateľovi vám však musí dovoliť tá firma, ktorá do vašej domácnosti dodáva elektrinu v súčasnosti. Ak vám aktuálny dodávateľ odchod ku konkurencii stopne, dodávateľa nezmeníte.

Predstava, ktorá znie úplne absurdne aj v takom preregulovanom sektore, akým je slovenská elektroenergetika, však vôbec nie je vzdialená od reality v našom teplárenstve. Ak si chcú vlastníci bytov postaviť domovú kotolňu, ich súčasní dodávatelia tepla majú, takpovediac, právo veta. Prirovnanie tohto stavu k nevoľníctvu – pracujú s ním opoziční poslanci – v princípe obstojí.

Novelu, ktorá by dodávateľom tepla zobrala právo vetovať odpájanie bytov od CZT, v parlamente ani na šiestykrát nepresadili. S vynovenou argumentáciou chcú zákon opäť predložiť na ústavný sud – ale s očakávaniami buďme opatrní.

Teplárenský zákon, ktorý v roku 2014 parlamentom prešiel za trochu podozrivých, podľa opozičnej strany dokonca za korupčných okolností, dal teplárňam ako „dotknutým orgánom“ takú moc, akú by si väčšina podnikateľov nepredstavovala ani v najbláznivejších snoch. O zdravom podnikateľskom prostredí v slovenskom teplárenstve nemôže byť ani reči.

Teplári majú určite v niektorých ohľadoch pravdu. Environmentálne regulácie nesmú byť nastavené diskriminačne. Emisné limity sú pre teplárov prísnejšie ako pre malé zdroje tepla a rýchlo rastúca cena emisných povoleniek tlačí na cenu tepla.

Centrálne zásobovanie teplom má oproti malým lokálnym zdrojom bezpochýb niekoľko predností. V slobodnej spoločnosti s trhovou ekonomikou však musí svoje výhody obhájiť v trhovej súťaži s inými dodávateľmi a riešeniami – nie tým, že veľké teplárne zabetónujú svoje postavenie paragrafmi.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.