Náklady na vybudovanie fermentačných zariadení budú podľa plynárov rádovo nižšie ako pri spaľovniach. Postaviť ich chcú v minimálne šiestich oblastiach.
Dekarbonizácia bude v najbližších desaťročiach veľkou výzvou pre celú energetiku a čoraz otvorenejšie o nej hovoria aj slovenskí plynári. Tí okrem iného tvrdia, že stotožnenie dekarbonizácie s elektrifikáciou ekonomicky nedáva zmysel a výhodným riešením bude využívať aj existujúcu plynárenskú infraštruktúru v súlade so stratégiou pre integráciu energetického systému EÚ.
Viaceré plynárenské podniky napríklad rozbehli projekty zamerané na využitie vodíka. Ten sa podľa plynárov v budúcnosti bude môcť primiešavať do zemného plynu, ale poslúžiť by mohol aj na uskladňovanie energie.
Jednou z možných ciest na dekarbonizáciu plynárenského sektora je však aj biometán. Práve o jeho využitie sa intenzívne zaujíma štátny Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (SPP), ktorý pod novým vedením mení svoju stratégiu a chce sa vo väčšej zamerať na alternatívne energetické nosiče.
Plány štátnych plynárov a spoločnosti Brantner v tejto oblasti pre Energie-portal.sk priblížili Martin Kečkéš, špecialista rozvoja podnikania SPP a konateľ spoločnosti Brantner Slovakia Holding GmbH. Tibor Papp. V tomto článku sa dozviete:
- aký je rozdiel medzi suchou a mokrou fermentáciou,
- prečo SPP nepovažuje bioplynky za konkurenciu,
- ako chcú plynári biometán využiť,
- koľko budú nové zariadenia stáť a či budú rentabilné,
- kde chce SPP zariadenia postaviť,
- čo od zámeru očakáva spoločnosť Brantner.
Bioplynky si s odpadom neporadia
„Vnímame, že všetky zelené iniciatívy Európskej komisie, smerujú k dekarbonizácii. Preto si uvedomujeme, že len so samotným fosílnym zemným plynom z Ruska si do budúcnosti nevystačíme. Z tohto dôvodu sme sa začali pozerať na všetky obnoviteľné zdroje energie,“ vysvetľuje M. Kečkéš.
Najprirodzenejšie zelené riešenie pre plynárenský podnik, akým je SPP, podľa neho predstavujú bioplyn a biometán. Štátni plynári preto v spolupráci so spoločnosťou Brantner v tomto smere rozpracovali podrobnejšie riešenie, ktoré v základných rysoch už predstavili aj rezortu životného prostredia.
Foto: Martin Kečkéš
„Všetky bioplynové stanice na Slovensku sú vybudované na technológii mokrej fermentácie. Sú to klasické agrárne bioplynky, v ktorých sa dnes primárne využíva kukuričná siláž, prípadne v kombinácii s hnojovicou, a práve zvýšenú mieru využívania hnojovice považuje za najlepší spôsob pre zabezpečenie zmysluplnej činnosti pre už vybudované bioplynové stanice,“ pokračuje M. Kečkéš.
V budúcnosti by podľa neho bioplynové stanice mohli slúžiť aj na zhodnocovanie bioodpadu, avšak len v obmedzenej miere. „Technologicky je proces pri mokrej fermentácii veľmi náročný a nie je vhodný na spracovávanie bioodpadov,“ pokračuje expert SPP s tým, že adaptácia týchto zariadení na bioodpad by si vyžadovala rozsiahle investície.
V súvislosti s triedeným zberom biologicky rozložiteľného odpadu z domácností, ktorý sa pre mnohé mestá a obce v roku 2021 stane novou povinnosťou, preto podľa M. Kečkéša na Slovensku vznikne priestor na budovanie nových kapacít na spracovávanie bioodpadu.
Tu vidia štátni plynári novú príležitosť. Technológia, ktorú chcú využiť, na Slovensku zatiaľ nie je zastúpená, ale v mnohých európskych krajinách sa už využíva a podľa M. Kečkéša preukázala svoju životaschopnosť. Je ňou suchá fermentácia.
Vyrobia biometán a digestát
Suchá fermentácia bioodpadu na rozdiel od mokrého procesu, ktorý v súčasnosti využívajú bioplynové stanice na Slovensku, pracuje s oveľa tuhšou zložkou a oveľa menším množstvom procesnej vody.
„Zásadným rozdielom oproti mokrej fermentácii je minimum miešadiel a minimum pohyblivých dielov,“ objasňuje M. Kečkéš. „Proces vyhnívania je veľmi podobný ako pri mokrej fermentácii. Materiál však v tomto prípade nie je rozmixovaný vo veľkom objeme vody, technológia pracuje s tuhšou zložkou. Rovnako výstupom mokrej fermentácie je prevažne kvapalný digestát, ktorý je horšie využiteľný, naopak zariadenie na suchú fermentáciu produkuje väčšiu zložku tuhého digestátu, ktorý je možné upraviť až na najvyššiu kvalitu kompostu.“
Foto: Hitachi Zosen
Výhodou suchej fermentácie podľa neho je, že predstavuje vhodné riešenie pre všetky druhy biologicky rozložiteľného odpadu. „Táto technológia dokáže spracovať akýkoľvek bioodpad, nielen kuchynský bioodpad najvyššej kvality, ale akúkoľvek organickú hmotu, vrátane konárov, trávy a podobne.“
Zámerom SPP je podľa M. Kečkéša vytvoriť koncept cirkulárnej ekonomiky, kde sa odpady zhodnocujú energeticky, pri čom vzniká palivo, biometán, a zároveň sa zhodnocujú aj živinovo, čoho výstupom je digestát, teda kompost.
„Tento digestát nahrádza umelé hnojivá a môže dlhodobo zlepšiť kvalitu pôdy,“ pokračuje M. Kečkéš.„Výhodou biometánu zas je, že sa dá prepravovať v už existujúcej distribučnej sústave a využije sa tam kde má najvyššiu pridanú hodnotu v sektoroch, ktoré je inak ťažké dekarbonizovať. Vyrobený surový bioplyn sa dočisťuje na kvalitu biometánu tak, aby dosahoval čistotu 97 % až 99 % metánu a mohol byť zatlačený do vysokotlakového plynovodu.“
Foto: SPP
Kým digestát môže nájsť využitie v poľnohospodárstve, dopyt po biometáne podľa experta SPP bude v rôznych odvetviach energetiky. „Teplárne, ktoré dnes prechádzajú z uhlia na plyn, ho budú potrebovať ďalších 20 rokov.Zároveň im rastú náklady na nákup emisných povoleniek a tak vhodným zeleným riešením pre ne môže byť práve biometán,“ myslí si.
Biometán je podľa neho zároveň jedným z riešení pre dekarbonizáciu dopravy v podobe bioCNG a bioLNG. Elektrifikáciu všetkých typov vozidiel považuje za drahé riešenie a bioLNG je veľmi vhodným riešením najmä pre ťažkú nákladnú cestnú a riečnu dopravu.
Potrebujú dotácie na štyri až šesť rokov
Výhodou suchej fermentácie, kvôli ktorej chce SPP na koncept staviť, je, že si nebude vyžadovať ďalší výskum a vývoj. Ide o technológiu, ktorá už v Európe reálne funguje a stačí ju zaviesť.
V prospech suchej fermentácie podľa M. Kečkéša hovorí aj ekonomická rentabilita: Celkové kapitálové náklady zariadenia na výrobu biometánu z bioodpadov sú podľa odhadu SPP približne o 60% nižšie ako náklady na klasické zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu.
Foto: Hitachi Zosen
„Jedno zariadenie na suchú fermentáciu stojí 12 až 15 miliónov eur a vie spracovať viac ako 25 000 ton bioodpadu ročne. Riešenie je teda rádovo lacnejšie ako spaľovňa, a zároveň je lepšie škálovateľné, nakoľko spaľovňa musí mať kapacitu aspoň 100 000 ton aby bola efektívna, ale to predlžuje a predražuje zvozové náklady, zariadenie na suchú fermentáciu vie fungovať aj v menších územných celkoch, čo šetrí náklady na zvoz odpadu“ hovorí M. Kečkéš.
Zostáva vám 28% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.